Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

Rozhovor: Snežnice sú šport pre každého

Rozhovory

Všetko potrebné o snežniciach sa dozviete v rozhovore s inštruktorom Honzom Mühldorfom.

Chôdza na snežniciach naberá v súčasnosti na popularite. Pred desiatimi rokmi sa podobne začínal chytať Nordic Walking alebo Skialpinizmus, a my veríme, že aj snežnice majú potenciál nájsť si svojich skalných fanúšikov. O tom, ako s chôdzou v snehu začať, sme sa rozprávali s Honzom Mühldorfom, ktorý každoročne usporadúva víkendový kurz Chôdze na snežniciach pre začiatočníkov. Pokiaľ by ste sa chceli zúčastniť, urobte si čas 16.-17.2.2019 a vyrazte s ním do Jizerek. Pre odvážlivcov, ktorí sa do toho chcú vrhnúť na vlastnú päsť, odporúčame tento rozhovor dočítať do konca! A nie raz :)

 
Stručne o Honzovi

Honza je nadšený športovec a dobrodruh. Venuje sa všetkým možným druhom športu od kajakovania, cez bežkovanie po hrebeňoch hôr až k prechodu Slovenska v sprievode 2 oslov. Navštívil mnoho zaujímavých krajín, za zmienku stojí Maroko, kam jazdí ako sprievodca. Každú zimu usporadúva kurz chôdze na snežniciach, tento rok to bude už 5. ročník. Okrem toho je vyštudovaný pedagóg, takže má vo vrecku zaujímavosti o každej krajinnej anomálii.

 
Honza Mühldorf

Honzo, ďakujem, že si si urobil čas, aj keď viem, že zrovna balíš na zimný prechod Broumovska. Na začiatok by som rád zistil, prečo by som mal s chôdzou na snežniciach vlastne začínať?
Chôdza je pre človek maximálne prirodzený pohyb, a to sa týka aj snežníc. Nemusíš sa učiť žiadnu šialenú techniku, proste si zapneš viazanie a vyrazíš objavovať inak nedostupné miesta vo voľnej divokej prírode. Okrem toho, že je šliapanie v snehu skvelá zábava a radosť, môže to byť aj celkom náročné aeróbne cvičenie. Ja som si túto kombináciu zamiloval a fakt si rôzne prechody a víkendové prechádzky užívam. Navyše sa dá objaviť veľa miest, kam v zime chodí napríklad len divoká zver a je tam len absolútne ticho a pokoj.

Už mať len flintu cez rameno...
Jasné, presne takto ten "šport" totiž vznikol. Pred 6000 - 8000 rokmi sa našli prvé snežnice u niekoľkých kmeňov - od amerických indiánov, cez nordické kmene až k sibírskym lovcom kožušín. Ľudia už vtedy využívali tichý spôsob v nepreniknuteľnom hlbokom snehu na stopovanie zveri a lov. Dokonca si myslím, že sa im to v zime darilo lepšie ako v iné ročné obdobia. A sú teda miesta, kde snežnice využívajú dodnes.


To ale asi nebude najrozšírenejší dôvod, prečo ľudia dnes chodia na snežniciach.
V súčasnosti by som povedal, že ide hlavne o tú zábavu, ktorá nám v kanceláriách chýba. Všetci už vyskúšali zjazdovky, bežky, niekto si obľúbil technicky náročné skialpy, ale stále je tu skupina ľudí, ktorí by radi poznali niečo nové a presne pre nich snežnice budú ideálne. Nemusia chodiť po vymetených cestách, ale vyrazia do terénu, kde si užijú skvelé výhľady, zasnežené scenérie. A po návrate budú mať pocit aktívne stráveného dňa.

No dobre, nalákal si ma, ako s týmto športom začať?
Najjednoduchší variant je rozhodne cez požičovňu. V Prahe mám dobré skúsenosti s Boat Parkom, tam si človek požičia slušné snežnice za 250 Kč (necelých 10 eur) na víkend a môže sa do toho pustiť. Pokiaľ sa mu to zapáči, určite sa vyplatí zainvestovať do svojich, sú rôzne varianty.
Najlacnejšie snežnice sa dajú kúpiť za pár stoviek (desiatky eur), akurát od nich nesmieš chcieť veľa. Pôjde o konštrukciu s páskami, ku ktorým je v strede upevnené viazanie a všetko je natiahnuté k plastovému alebo drevenému rámu. Nie je to veľmi pevné a rám sa voľne pohybuje, takže na týchto snežniciach sa ti ťažko pôjde napríklad traverz po šikmom svahu alebo stúpanie do kopca po tvrdom ľadovom snehu.


Lepším variantom sú potom pevné snežnice, tie sa pohybujú od 2500-5000 Kč (97-195 eur). Môžeš ich správne zakopávať do tvrdého snehu pri stúpaní alebo traverze a kombinujú v sebe aj mačky, takže sa krásne vydriapeš napríklad aj do prudkej zjazdovky či svahu. K stúpaniu slúži ďalšia vychytávka - nastaviteľná platforma pre pätu, ktorej sa niekedy hovorí hrazdička. Tým si uľahčíš stúpanie, pretože chodidlo zostane pekne vodorovne a snežnica bude kopírovať terén. Je to ako na schodíkoch.
Pod viazaním je u nich nastaviteľný kĺb, ale to sa ťažko popisuje, lepšie to bude ukázať na fotke:

Kloubová konstrukce sněžnice

Viazanie bolo pôvodne na kožené remienky, ale to už sa veľmi nenosí, viac sa osvedčilo viazanie s račňou ako na snowboarde.

Tak to je hlavne o pohodlí. Čo napríklad veľkosti, váha a materiály?
Rozhodne vyberaj snežnice pre svoju postavu. Obvykle sa udáva nosnosť v určitom rozpätí a ja odporúčam vždy brať takú veľkosť, kedy mám dostatočnú rezervu pre prípad, že pôjdem napríklad s 20 kg batohom. Ty si chlap s 90 kg, tak rozhodne pozeraj po snežniciach s nosnosťou do 110-115 kg. Niektorí výrobcovia to riešia aj nástavcom na pätu, s tým by ti ale mal poradiť predajca. A ženám odporúčam pozerať po dámskych variantoch, ale hlavne, nech si to vyskúša na konkrétne pohorky.
Platí tiež, že čím ľahšia snežnica, tým lepšie, ale hlavne ti pomôžu drahšie modely s pevnou konštrukciou. Nikdy som sa nestretol s tým, že by niekomu snežnica praskla alebo sa nejako poškodila, len je dobré dávať pozor, aby sa netupili alebo neulomili hroty.

Vázání na sněžnicích je jako na snowboardu

Čo by som si mal všímať pri skúšaní?
Tak snežnice je potrebné určite vyskúšať s pahorkami, ktoré budeš používať. Do snežníc vždy odporúčam pevné členkové pohorky, ktoré nosíte normálne na turistiku. Viazanie na ne musí sedieť, uťahuje sa tak akurát, aby nebolo voľné a zároveň nedrvilo nohu.

A keď budem mať snežnice, môžem vyraziť?
Ešte by som odporučil na snežniciach vždy chodiť v kombinácii s trekovými palicami. Tie sú na nezaplatenie v hlbokom snehu, keď človek stráca rovnováhu a pomôže si palicami, alebo pri stúpaní, kedy sa dobre rozloží námaha aj na hornú polovicu tela. Je fajn, keď je na paliciach ostrý hrot a majú vymeniteľný tanierik za menší. Len upozorňujem, že palice na bežky sú v princípe príliš dlhé, tie nie sú vôbec vhodné.
Užitočné sú aj návleky proti snehu (tzv. gaitery), tie oceníš hlavne v hlbokom snehu, kedy by ti všetok sneh napadal do topánok.

A potom už len nejaké zimné funkčné oblečenie, ktoré sa nosí na bežky. Mne sa osvedčilo merino tričko alebo Moira v kombinácii s fleecovou mikinou a tenkou membránovkou. Do batohu potom nejakú teplejšiu vrstvu, keby sa náhodou pokazilo počasie. Dvoje rukavíc, čiapka, slnečné okuliare, podľa toho, ako ste zvyknutí.

Než vyrazím do terénu, na čo si mám dávať pozor?
Tak prvá vec bude kontrola snežníc. Z času na čas je dobré dotiahnuť šróbiky na viazaní, skontrolovať, že nič nie je poškodené. Zbalíš si oblečenie a vybavenie, ktoré by sa ti mohlo hodiť, ale pokiaľ ideš len popoludní na prechádzku, tak ti stačí v princípe olovrant a suché oblečenie.
Dôležité je nepodceniť prípravu. Človek potrebuje mať trochu fyzičku a ja vždy hovorím, že keď prejdem za deň bez väčších problémov 20 km, tak na snežniciach zvládnem pokojne 10-15 km. Záleží na teréne a snehu. Takže vždy plánujem trasu tak, aby som vedel, čo ma čaká a prípadne mám aj nejakú záložnú kratšiu trasu, keby sa niečo pokazilo. Vyhýbam sa lavínovým svahom a nikdy zbytočne neriskujem. Tiež je dobré dať o svojom pláne niekomu vedieť a do telefónu si stiahnuť aplikáciu Horskej služby. Taká klasika.

Koľko by malo byť snehu, aby to bolo na snežnice?
Chce to súvislú vrstvu pevného snehu, tá môže byť napríklad len 5 cm. Prašanu potom aspoň 20 cm.

Keď už teda stojím pred chatou a obúvam si snežnice, ako na prvý krok?
Väčšina ľudí má pocit, že musí zdvíhať nohy veľmi vysoko a chodia skôr ako bociany. Nie je to ale úplne potrebné, je nutné prirodzene šliapať, nie je na tom vo finále nič ťažké. Proste chôdza, najprirodzenejší pohyb pre človeka. Aj preto mám snežnice rád, som tak trochu vyznávačom bosej turistiky a táto prirodzenosť je pre mňa dôležitá. Snežnice sú vlastne takou nadstavbou.
Do svahu potom nezabudni nastaviť hrazdičky pod päty regulujúce výšku došľapu. Zo svahu v prašane môžeš využiť sklz a predĺžiť si tak krok. Inak je rýchlosť chôdze na snežniciach podobná rýchlosti chôdze lesom bez snehu.

Chůze na sněžnicích je nejpřirozenější pohyb

Na kurzoch už prvý deň ideme s celou skupinou na 10 km okruh, v drvivej väčšine prípadov si to všetci užijú a druhý deň už môžeme dať o niečo dlhšiu trasu. Na tej sa dostaneme k môjmu obľúbenému Bukovcu, čo je jediný vulkanický kužeľ v Jizerkách :). Základ zvládne proste každý, sú to potom detaily, ktoré človeku pomôžu potešiť sily a vyhnúť sa problémom.

A aké problémy ma na snežniciach môže stretnúť?
Úplne najhoršie je, keď stúpneš do schovaných vetiev pod prachovým snehom. Tam sa snežnica obvykle nejako zasekne a ty ju nemôžeš vymotať, pretože po hmate v rukaviciach si veľmi neohrabaný. Takže je lepšie k spadnutým stromov veľmi blízko nechodiť.
Môžeš tiež málo dotiahnuť viazanie a snežnica ti spadne, čo nechceš v zľadovatenom svahu, tam potom len v pohorke obvykle padneš na nos.
No a potom je riziko, že niekde dôjde sneh. Môžeš v pohode ísť aj po tráve, kratší úsek aj cez kamene, ale pozor, nech zbytočne netupíš hroty na mačke. Obvykle sa to rieši tým, že suché úseky prejdeš normálne v topánkach, snežnice si pripneš zvonku na batoh.

SNěžnice připnuté na batohu

Dá sa na snežniciach chodiť úplne všade? Alebo sú na to nejaké pravidlá?
Zatiaľ som sa nikdy nestretol s nejakými zákazmi, ale pre pohyb na snežniciach platia rovnaké pravidlá ako pre skialpy. V národných parkoch len po vyznačených cestách alebo so súhlasom, v CHKO potom voľne. Snežnice neničia žiadnym spôsobom prírodu, aj malé stromčeky pod snehom to prežijú.

Čo je tvoj najlepší zážitok na snežniciach?
Ja som si zamiloval prechody Veľkej Fatry koncom zimy. Už sú dlhšie dni, krásne svieti slnko, do toho je stále dosť snehu a je to proste nádhera.
A potom mám rád svoje zimné kurzy, to je vždy podarená akcia so zaujímavými ľuďmi a plná vtipných momentov. Ak by som mal odporučiť, ako so snežnicami začať, tak rozhodne u mňa na kurze. Za 1000 Kč (asi 39 eur) sa naučíš všetko potrebné a stráviš zábavný víkend s partiou nadšencov do outdooru na krásnom mieste v srdci Jizerek. Naučíš sa chodiť, povieme si niečo o histórií, teórií, o pohybe v zimných horách a nakoniec dostaneš certifikát. Tak rozhodne napíš ;-)


Pro 4camping.cz napsal Matyáš Vejskal

 

Zdroje: foto z kurzů a akcí Honzy Mühldorfa, weby výrobců MSR a TSL, outsidepursuits.com

Lukáš Pollert: Do prírody vyrážam zásadne s deťmi.

Rozhovory

Olympijský víťaz z roku 1992, vodný slalomár a kanoista, Lukáš Pollert, je zvyknutý tráviť voľný čas v prírode. A jeho šesť detí má šťastie - ocinko ich berie na výlety vždy so sebou.

Jaroslav Skalka: Život s 4campingem očami zakladateľa

Rozhovory

Dnes stojíme za úspešnými projektami ako je eshop 4camping.sk, predajná Výstava stanov a vybavenia do prírody alebo najväčší web o českých a slovenských kempoch Dokempu.cz. Ale viete, ako to všetko začalo? Porozprával som sa o tom s Jaroslavom Skalkom, spoluzakladateľom firmy.

Pavlína Trauškeová: S fotoaparátom na Nový Zéland

Rozhovory

Na začiatku roku 2017 sme pomohli, vďaka projektu PODPORUJEME VAŠE SNY, vybaviť Pavlínu a Luba na ich vysnívanú cestu na Nový Zéland.

Vyberáme pre vás

Nástavce MSR Lightning Tail sú určené pre snežnice radu Lightning. Zväčšujú nosnú plochu snežníc, čím...

€ 60,00 (25 %) € 45,00

Pridať do košíka

Prídavné nástavce Evo Tail od svetoznámej spoločnosti MSR určené pre snežnice radu Evo, ktoré zväčšia...

€ 40,00 (25 %) € 30,00

Pridať do košíka