Kempovanie uprostred prekrásnej korutánskej prírody
Cestopisy a reportáže
Dovolenku pod stanom nemusíte tráviť len v Čechách. Krásne miesta na kempovanie nájdete aj na juhu Rakúska, kam sa teraz spolu vydáme.
Behanie je v posledných rokoch v móde, ale nie je bežec ako bežec. V dnešnom článku sa s nami o svoje zážitky z ultramaratónu v Poľsku podelí Mirek Píštěk.
Obsah |
Druhýkrát som sa rozhodol, že navštívim neďaleké Malopoľské vojvodstvo v rámci zimnej edície preteku Winter Trail Malopolska (105 km a 5600 m prevýšenie), ktorý sa konal 14. 12. 2019. Je pravdou, že tieto preteky sú v decembri, teda v čase, kedy väčšina bežcov sezónu končí alebo naopak začína tzv. objemovú prípravu. Tento rok som veľmi nepretekal, a preto som sa rozhodol, že si skúsim vylepšiť čas a nasať výbornú atmosféru.
V piatok večer, po necelých dva a pol hodinách, prichádzam do Kasinky Male, malej dedinky uprostred kopcov. Miesto tohtoročnej akreditácie zmenili, a tak nemusíme šliapať pomerne prudký kopec. Začína sa to dobre, hovorím si. Štartovná taška je oproti minulému roku trošku chudobnejšia. Viem, že o to ani tak nejde, ale poteší vás, keď za štartovné, ktoré stojí takmer osemdesiat eur, dostanete aspoň niečo späť v rámci naturálií.
S celou výbavou sa ale do spomínaného kopca škriabem, pretože som ubytovaný v mieste štartu a cieľa pretekov. V 2018 som musel vstávať po piatej a ísť 3 km v zime a snehu na štart. Teraz je toto ubytovanie ako z ríše snov. Na izbe som s ďalšími odvážlivcami z Poľska, ktorí ale bežia krátku trasu. Je potrebné ísť skoro spať, chodí mi hlavou, a tak niečo po desiatej dolaďujem posledné veci (rozumej výbavu a oblečenie) a idem spať. Zaspávam v podstate s čistou hlavou, posledný mesiac som zintenzívnil prípravu, týždne nabehal cez 100 km s prevýšením okolo 5 000, teda obdobné parametre, aké majú preteky. Nie je to síce úplne top, ale na slušné dokončenie by to malo stačiť.
Vstávam krátko po šiestej. Dávam si zvyšok pečiva z večera, kopem do seba Big Shock a idem na štart. Kontrola povinnej výbavy, pri ktorej dávajú nám gps tracker, a ideme na vec. Kto je v štartovom poli, príliš neriešim. Vadia mi len dvaja ľudia. Kamarát z Prahy, ktorý behá veľmi dobre a istý šialený Maďar, ktorý je takmer dvakrát starší ako ja, ale behá stále výborne. Rozhliadam sa a hovorím si, kde asi je, ale nikde ho nevidím. Nevadí, pobežím si svoje. Viem, že trasa je rovnaká ako vlani.
Hneď na štarte nás čaká kopec, približne 3 kilometre s nastúpanými 400 metrami. Z úvodu bežím na čele, čo nie je to, čo chcem. Viem, že nesmiem prepáliť, ale tempo ostatných je veľmi pomalé. Ale v polovici kopca ma predbieha odvážlivec, ktorého si pamätám z minulého roka, a viem, že je dobrý. Po necelej polhodinke máme prvý kopec za sebou a po snehu ani chýru, ani slychu. Vlani sme sa už brodili čerstvým snehom. Tento rok nás čaká teda poriadne kamenné sklo. Trasa je technicky ťažšia, než na čo som zvyknutý z Beskýd. Bude to zaujímavé, chodí mi hlavou. Po prvom kopci nasleduje prudký a veľmi rýchly zbeh. Napiť sa, uvoľniť nohy a vydať sa do ďalšieho kopca. Túto schému mám v hlave po celý čas pretekov, samozrejme, k tomu pridávam aj "najesť sa".
Ku koncu druhého kopca ma doslova raketovou rýchlosťou predbieha bežec, s ktorým ešte budem výborne pretekať. Stihnem si v rýchlosti všimnúť, že štartovné číslo, ktoré má, ukazuje, že je z dlhej trate. Súčasne s trasou 105 km štartuje aj trasa 64 km, a nie je veľmi jednoduché, a de facto relevantné, rozlíšiť, kto čo beží, aj tak sa od nás po pár hodinách odpoja. Len podľa čísiel, ale to sa radšej sústredím na to, kam šliapem. Asi po dvoch hodinách behu sa dostávam k prvej zo šiestich občerstvovacích staníc, kde si kontrolujem tretie miesto. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne, ale viem, že po krátkom čase je zbytočné vyvodzovať závery. Čaká ma tu môj support, vymieňam si fľašky s vodou, dávam si trochu banánov a pomarančov, štipku soli proti kŕčom a bežím ďalej.
Počas pretekov sa so snehom dostávam do kontaktu len v najvyšších pasážach trasy, teda nad 800 metrov, ale aj to len minimum v porovnaní s rokom 2018. Prekvapivo sa mi stále beží voľne a ľahko. Približne do 45 km pretekov občas bežím s prvými pretekármi trasy 64 km. Má to svoje výhody, dopĺňame sa, ťaháme sa a občas nejaké slovo prehodíme. Beží sa ale dosť rýchlo, takže priestor na nejaké lovestory nie je. Po tretej občerstvovačke, kde do seba dávam cous cous s tofu a paradajkovou omáčkou, ma čaká asi 6 hodín na trase, než sa opäť dostanem na toto miesto a poriadne sa posilním.
Pred pol štvrtou sa dostávam cez 70. kilometer pretekov, slnko zapadá, v diaľke sa týčia mohutné masívy Vysokých Tatier a ja si užívam mäkký snehový podklad. Jediný súvislý a dlhý počas celých pretekov. Zrazu pred sebou vidím, v diaľke asi 400 metrov, svetelný kužeľ čelovky. To snáď nie je možné, veď som teoreticky tretí, a podľa posledných informácii som mal na druhého stratu 5 minút, že by som to stiahol? Pridávam do kroku a snažím sa ho dohnať. Na tú chvíľu asi len tak nezabudnem. Tma, fučí pomerne silný vietor, snehu tak po členky a ja som po 9 hodinách behu schopný predbiehať druhého pretekára tempom okolo 5:10. Keď ho predbieham, vidím, že strieda beh s chôdzou. Sám poznám tento stav. Prichádza obvykle vtedy, keď ste na šrot a obyčajná rovina je pre vás nadľudský výkon. Motivovaný týmto výkonom kopnem do vrtule a bežím ďalej.
O pár hodín sa dostávam opäť do občerstvovacej stanice v škole. Viem, že do cieľa mi chýbajú posledné dva kopce a jeden tzv. brdok. Nikam sa neženiem, pretože podvedome vnímam, že tretí je za mnou kus, podľa stavu, čo som videl. Asi tak v polovici predposledného kopca, ktorý je hnusný, tiahnuci sa a dlhý, vidím za sebou svetlo čelovky. Buď ma klame zrak, mám déjà vu, alebo sa nočná mora stáva realitou. Rovnako ako v druhom kopci, tak aj v tomto ma ten istý bežec, a neskorší víťaz, predbieha raketovou rýchlosťou.
Len chvíľu s ním držím tempo a potom, keďže chcem dobehnúť, si opäť idem svoje. Ako je to možné, beží mi hlavou? Ako je to možné?! Veď bol úplne mŕtvy, predbehol som ho, bol za mnou asi 10 minút a on robí toto. Nejaké podozrivé (ešte viac je mi to podozrivé, keď nakoniec 2 km pred cieľom predbieha aj prvého pretekára, ktorý beží celý čas prvý, a vyhráva s náskokom 2 minút. Kde vzal tú zázračnú silu?). Nenechávam sa zlomiť.
Posledné kilometre bežím v hustom chumelení, v kopci tak prudkom, že by to zabilo aj kamzíka, v daždi, ale zároveň v totálnej eufórii. Posledné kilometre do cieľa mi hovoria, že nakoniec udržím tretiu pozíciu. A tak sa skutočne stáva, v čase 14:17 minút dobieham, v nohách 105 km a s prevýšením 5 700 metrov. Čas vylepšený o 2:25. S ohľadom na celú tohtoročnú sezónu a množstvo kvalitných tréningových jednotiek som spokojný. Áno, čas je asi pre mnohých ľudí šialený, pre mňa uspokojujúci, ale rozhodne nie maximálne vyhovujúci. Víťaz s prapodivným deštruktívnym nástupom mi nadelil vyše 25 minút.
Napriek tomu môžem len a len Malopolské ultra odporučiť. Malebné kopce, príjemná atmosféra a náročná trasa dajú zabrať nejednému milovníkovi ultra.
Autor: Mirek Píštěk
Zdroje: archiv autora
Cestopisy a reportáže
Dovolenku pod stanom nemusíte tráviť len v Čechách. Krásne miesta na kempovanie nájdete aj na juhu Rakúska, kam sa teraz spolu vydáme.
Cestopisy a reportáže
Baťožkarovo putovanie Indiou sa blíži k svojmu konci. Rozlúčime sa s ním (ako inak) vo veľkom štýle.
Cestopisy a reportáže
Kopec dobrého jedla, pitia, skvelá hudba a zábava až do skorých ranných hodín. Svadby proste musí milovať každý! Ale zažiť pravú indickú svadbu, to sa len tak niekomu nepodarí.
33,00 €
(12.42 %)
od 28,90 €
42,00 €
(28.81 %)
29,90 €
55,00 €
(34.73 %)
35,90 €
42,00 €
(21.45 %)
32,99 €
29,00 €
(31.07 %)
19,99 €
49,00 €
(10.22 %)
43,99 €
43,00 €
(9.53 %)
38,90 €
29,00 €
(10.69 %)
25,90 €