Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

⭐ Majte outdoor a camping vybavenie Zulu 🐘 až o 55% lacnejšie. ➜

Práve dorazili! 🎉 Objavte naše novinky a kód: NEW12 🌸

🌻 Obujte sa do jari s našou najširšou ponukou topánok - 59 značiek, 1700 modelov. 🥾

Nemám záujem o zľavy a propagačné akcie, chcem skryť lištu.

Putovanie po Indii - 3. časť: Kumbh Mela, najväčšia mela na svete

Batôžkarova jazda Indiou okorenená ďalšími dobrodružstvami a zážitkami vrátane svätého kúpeľa pokračuje, ako inak než tuktukom.

Vítajte v Alahábáde

Z autobusu som vystúpil na okraji mesta Alahábád, ktoré nedávno zmenilo meno, ale všetci mu stále hovorili Alahábád. Náhodný indický pár ma vzal pod svoje krídla, čím som sa nedobrovoľne stal súčasťou divadla, ktoré sa hralo iba v hindčine. Ako bývalo v Indii zvykom, všetko sa začínalo aj končilo u tutktukárov. Jedného sme naverbovali a on vyrazil sebavedomo v ústrety hustej doprave. Jeho výprava však pochopiteľne skončila ešte skôr ako sa začala, pretože miestne cesty mohli len ťažko obslúžiť milióny tuktukov, drožiek, rikší, áut a motocyklov. Možno by sa počas môjho rozprávania mohlo zdať, že som zľahka sarkastický, a preto by som hneď na úvod rád upozornil, že je to skôr naopak, pretože pre mňa samého je ťažké si predstaviť desiatky miliónov ľudí na jednom mieste.

Šofér to otočil do protismeru a križoval zapadnutými cestami kdesi po okraji mesta, pokiaľ sa vyprahnutá krajina plná výmoľov vôbec dala cestou nazvať. V kabíne jeho prastarého stroja na troch kolieskach sme rôzne padali jeden cez druhého, sotva že by sme zvládali strážiť batožinu.

Keď sa trojkolka konečne zastavila, tak sme sa z nej vypotácali celí pokrčení a otlačení. Bolo to na prašnom parkovisku, hneď pri závore, za ktorpu bolo veľké nič. Tuktukár sa s mojím samozvaným sprievodcom vášnivo hádal tak dlho, až dostal zaplatené a my sa vydali pešo cez to ďaleké nič, v ústrety neviem čomu, pretože angličtina bola v tých miestach jazykom doteraz neobjaveným.

Časom sme sa dotackali k ďalšej závore, okolo ktorej sa na slnku vyhrievala banda uniformovaných mužov. Nasledovala ďalšia vášnivá debata, a tak som pokračoval po vlastnej osi. Stále rovno, čo znamenalo vstúpiť do bludiska cirkusových stanov, z ktorých ampliónov však nevychádzala žoviálna hudba, ale strojovo suché odriekanie rozdielnych mantier. SVA HÁ, SVA-HÁ, SVA-HÁ. OHM-GANGA-NAMA-HA. SVA-HÁ.

Putovanie po Indii - 1. časť

O tom, že je India veľmi zaujímavé miesto, presvedčilo cestovateľa Vojtu Kadera už prvých pár hodín strávených na jej území.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Welcome home

Dejisko udalosti s rozlohou desiatich kilometrov štvorcových bolo rozdelené do osemnástich sektorov a stoviek malých kempov, z ktorých každý patril nejaké náboženskej sekte a jeden jediný bol celý mesiac okupovaný ľuďmi z ďalekej Európy. Konkrétne išlo o mierových aktivistov modernej doby, ktorí si hovorili Rejnbow a práve tam som mal namierené aj ja. Lenže to nebolo zas tak jednoduché. Na udalosti takéhoto rázu nedostaneš mapu ani program a vytiahnuť z kohokoľvek nejakú použiteľnú indíciu je takmer nemožné.

Dostať sa do cieľa mi zabralo celé popoludnie. Bola to zdanlivo nekonečná púť okolo zástupu bizarných existencií a podivných stavieb v kulise uši-revúceho rachotu z hlbín najzvrátenejších predstáv. Cestou som si dal dva čaje a jedny rezance. Čaj bol klasicky presladený a rezance chutili proste len ako rezance.

V tej spleti provizórnych chrámov zasvätených bohom, o ktorých som v živote nepočul, som sa cítil zúfalo stratený. Farebný nápis Welcome home na vysokom plote z vlnitého plechu ma ale ubezpečil, že som v tom chaose našiel aspoň malý kus domova.

Posedenie pri ohni

Prišiel večer a okolo ohňa sa zišlo toľko žijúcich anomálií, že sa moja hranica vnímania bizarností posunula o poriadny kus. Napríklad naproti sediaci Japonec, potetovaný od hlavy až k päte, ktorý mal namiesto očí len strašidelné čierne uhlíky, bol ešte celkom slabý. Nemal totiž päťmetrové nechty a ani visiaci zámok alebo šabľu v penise.

Snáď každý z prichádzajúcich návštevníkov bol nejakým spôsobom podivný, nehľadiac na to ako vyzeral. Po mojej pravici sa napríklad posadil muž pripomínajúci Dalajlámu. Chvíľu len tak postával a potom vytiahol nový smartfon a začal mi prezentovať svoju nekonečnú zbierku selfíček. Stále sa pri tom infantilne usmieval a dožadoval sa pozornosti. Keď ale nebol spokojný s mojou reakciou, tak vytasil eso z rukáva - prezentáciu svojich fotografií okorenenú hudbou od Phila Collinsa.

Putovanie po Indii - 2. časť: Posvätné mesto Rishikesh

Batôžkar Vojta Kadera pokračuje v objavovaní Indie, dnes sa spolu s ním pozrieme do posvätného mesta Rishikesh.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Spirit a hlad

Už po tretíkrát ku mne dokolovala tradičná fajka zvaná čilam. Za svoj život som už fajčil všeličo, ale tento miestny materiál moje pľúca rozhodne nešetril. Naplnil som ich ťažkým dymom a spirit tej sviatočnej alebo možno úplne obyčajnej noci vystrelil môjho ducha vysoko nad obzor.

Znovu som k sebe prišiel spolu s pocitom hladu, ktorý sa po čilame spravidla dostavoval. V najbujnejších končinách mojej fantázie som si vizualizoval langoše s cesnakom, kečupom a riadnou porciou legendárneho syra eidam. Ako ďalší sa v mojej hlave zjavil chlebíček s poctivou náloží zemiakového šalátu, so šunkou a vareným vajcom. Utrel som si slinu a v tom sa to stalo. Až ku mne pod nos dokolovala obria misa plná sladkých gulí. Posadil som sa a pomocou čuchu som sa snažil identifikovať, z čoho ten zázrak môže byť stvorený. Predstavoval som si datle, figy, kokos, tahini, orechy a ďalšie ingrediencie. Vložil som to do svojich úst a tajomstvo bolo odhalené. Bola to zafarbená kocka cukru s olejom. Proste India.

O autorovi

Vojtěch Kadera

Vojtěch Kadera je dobrodruh a celoživotný nomád. Všetky svoje cesty a životné peripetie zaznamenáva do dekadentných poviedok, ktoré sa vyznačujú svojou surovosťou a hedonizmom. V roku 2020 autor vydal svoju prvotinu - Baťůžkář: příběh štamgasta.

Baťôžkarovo video - Kumbh Mela 2019

Bába, ajfón a vrtuľník

Posadil som sa, aby som si mohol zapísať postrehy z pestrého večera. Pekne po starom, ceruzkou na papier. V tom mi ten zdrap papiera nejaký ďalší svätý muž vytrhol z ruky a napísal naň svoje číslo na WhatsApp. Potom chvíľu niečo hindsky rozprával, načo zo svojho oranžového prestieradla vytiahol najnovší ajfón a ukázal mi video, ako jazdí na Roajál Enfíldu po Kumbh Mele. Ešte sme potom dlho rozprávali. Ja a najsvätejšie muž zvaný Bába. Pochopil som ale len to, že si chce čoskoro zaobstarať Dukaty, ale jeho kamoš Bába-Pilot má vrtuľník a to už asi v tejto reinkarnáciu prekonať nestihne. Keby v ten moment do kempu prišiel Ježiš na Harleji, asi by som sa nečudoval.

Hneď ďalšiu noc sme sa mali vydať na jeden z najdôležitejších spoločných kúpeľov v rieke Ganga. Mal to byť mystický moment, v ktorom sa okúpe v posvätnej rieke nejakých desať miliónov ľudí, pokiaľ možno všetci naraz a v rovnakej oblasti. Nebudem sa snažiť tu z toho urobiť cestopisnú reportáž plnú užitočných informácií, pretože tie informácie aj tak nemám, hindsky neviem a okrem toho mi tiež nevonia podávať príbeh takým spôsobom.

Hrdý partner cestovateľa Vojtěcha Kaderu

Hurá k rieke!

Boli asi tri ráno, keď sa naša štvorčlenná výprava na čele s indickým sprievodcom sformovala pred bránami Rainbow kempu, aby sa pokúsila pokoriť vzdialenosť domnelých desiatich kilometrov, až k miestu, kde sa budú kúpať Bábovia. Z nejakého dôvodu bolo proste dôležité sa okúpať s nimi, a tak sme šli.

Naša cesta okolo nekonečného počtu kempov bola zo začiatku prázdna, ale čo nevidieť sa hlúčik ľudí začal nabaľovať, až sme zrazu kráčali v dave vlajkonosičov, Bábov, náboženských fanatikov, tiav a slonov. Všetci sa oddávali spoločnej radosti a ani policajti s píšťalkou či organizátori s tyčami nedokázali usmerniť začínajúce orgie. Dav plynul tvrdohlavo ďalej, za zvuku bubnov a neustáleho opakovania mantry: HAR-MAHA-DÉ.

Zrazu to bola hlava na hlave. Telo na telo. Prsník v mojej tvári. Čokoľvek. Ostrá žiara reflektorov osvetľovala vzniknutý chaos, v ktorom sa snažili k rieke prepchať nielen húževnatí mladíci ako ja, ale aj početné rodiny vrátane malých detí, ktoré ich matky zvierali vo svojich náručiach. Bežne sa v tomto dave strácali členovia rodín, ktorí sa potom len veľmi ťažko mohli znovu vidieť so svojimi blízkymi, ale to bolo riziko podnikania. Svätý kúpeľ si žiadal svoje obete.

Cestovateľ Vojtěch Kadera: Ako to celé začalo.

Vojtěch Kadera svoju cestovateľskú dráhu odštartoval už na základnej škole stopovaním zo školy domov a rovnakým spôsobom prepravy dnes spoznáva cudzie krajiny.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Svätý kúpeľ

Prvým záchytným bodom bola jedna z masívnych pozlátených brán, symbolizujúca začiatok najsvätejšie púte, špeciálne upravená pre rozmery kolosálnych pojazdných ašrámov, kde spravidla sedel na tróne hlavný guru a okolo neho najvernejší nasledovníci. Oddeliť členov nižších kást od Bábov, guruov a ich nasledovníkov sa snažilo niekoľko poverených osôb s bambusovými tyčami v rukách, ktorými neváhali pretiahnuť odvážlivcov ľubovoľného veku. Najabsurdnejšie na tom bolo, že sa jedni od druhých takmer nedali rozoznať. Vyriešené to mali iba Bábovia. Tí boli zásadne nahí a ušpinení od popola.

Nebolo úplne isté, či nás ozbrojení strážcovia cez bránu pustia. V celej Ázii veľmi spoľahlivo fungovala stratégia bieleho človeka, ktorá spočívala v suverénnom vystupovaní, ktoré samo o sebe stačilo na prekonanie nejedného zákazu, vďaka obave miestnych, že by si snáď mohol byť dôležitým človekom. Taký fotoaparát potom dodával spoľahlivý punc reportéra z National Geographic. My sme ale fotoaparát nemali a v našej špinavej elegancii sme sotva mohli pôsobiť dôležito. V jeden moment sme sa teda jednoducho všetci rozbehli a unikli sme strážcom za chrbtom.

Nasledoval dlhý sprievod medzi dvoma ploty, za ktorými stáli tí obyčajní Indovia, túžiaci po tom byť ako my. Blesky fotoaparátov oslňovali naše tváre a všetci spievali a tancovali. Do tmy žiarilo čím ďalej viac protivných svetlometov a naša cesta sa zrazu stočila na úzky most cez rieku, do ktorej sa vrhali ľudia kam až oko dohliadlo. V dave začínalo byť dosť tesno a čím bližšie sme boli k nášmu miestu, tým väčší nepokoj panoval. Dlhé prestoje striedali zbesilé šprinty, ktoré boli nútení absolvovať všetci bez výnimky. Vlhkosť už bola cítiť vo vzduchu, keď sa do toho chaosu opäť primiešali policajti s otravnými píšťalkami a strážcovia s bambusy, ktorí sa snáď nejakým pofidérnym spôsobom snažili usmerniť dav ľudí. Nič nefungovalo. Všetci sa vrhali strmhlav priamo do ľadovej rieky v štýle kamikaze.

Putovanie po Indii - 4. časť: Šamanský kemp

A je to tu, ďalší diel indickej ságy je na svete. Tentokrát nás Vojta Kadera vezme medzi šamanov. Už sa nemôžeme dočkať! Batôžkarovo putovanie nás proste baví!

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<