Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

🌪️ Zľavové tornádo – Zlacnili sme tisíce produktov! 🏷️

⚡ eXtra zľavy: zľavové kupóny na top značky. Získať

Nemám záujem o zľavy a propagačné akcie, chcem skryť lištu.

Nedeľné bežko-keškovanie na Šumave

Bolo-nebolo, za siedmimi horami, za siedmimi riekami si jedna členka tímu 4camping.cz užívala zimnú víkendovú pohodu v malej obci Dobrá Voda blízko Sušica na Šumave. Zaujíma vás, čo som zažila? Tak čítajte ďalej. Pokiaľ nie - majte pekný deň.

Hrouda%20sn%C4%9Bhu1.JPG

Vzduch sviežo voňal, biely sneh sa nádherne trblietal v lúčoch zlatistého slnka na totálne azúrovej oblohe. Sobotu som si užila s priateľom a deťmi na sánkach a boboch, v nedeľu som sa rozhodla uskutočniť samostatnú výpravu na bežkách po okolí. Nešlo mi o lámanie rekordu v počte zdolaných kilometrov, ale o užitie si ničím a nikým nerušenej horskej nedeľnej pohody naplno.

Odkiaľ kam?

Ako skalná fanúšička celosvetovej hry geocatching (už som si nechala vyrobiť aj svoje vlastné razítko, jupí!) som trasu plánovala predovšetkým nie podľa odporúčaných bežkárskych trás, ale podľa mapy obsahujúcej vyznačené miesta, kde sa kešky skrývajú. Nejde síce o vyslovene zimnú aktivitu a niektoré keše majú v listingu priamo napísané Nevhodné v zime, ale som celoživotne trvdohlavý býk, ktorý sa neriadi žiadnymi zbytočnými radami, príkazmi a zákazmi, a tak som sa vydala aj smermi vopred značiacimi istý neúspech. Boj so snehom naozaj nakoniec skončil 2:1 pre nenájdené keše, ale aj napriek tomu som si deň užila jedinečným spôsobom.

Pár trikov, ako poraziť chlad

Je jedno či čakáte na električku, zapínate viazanie na snowboarde pred nádherným polom prašanu alebo zatĺkate posledný kolík pred nocou pod zasneženým vrcholom, v teple chcete byť kedykoľvek.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Dobré ráno, svet!

Začnem pekne od rána. Po nakŕmení hladných detí a nachystaní desiatej a čaju do termosky nielen pre seba, ale aj pre svoju svorku (rozumejte priateľa s deťmi) som sa musela poriadne obliecť na celodennú expedíciu.

Obyčajné tenké pančušky mi už od detstva slúžia ako prvá vrstva, ale nie každý nimi aj v dospelosti disponuje. Na ne zateplené podkolienky a ako posledná vrstva už z minulosti osvedčené nohavice Husky. Na hornú časť tela som si obliekla polyesterové termotričko s dlhým rukávom (obzerám sa občas po ďaleko lepšom merine, ale človek nemusí mať vždy všetko najlepšie, aby bol spokojný), novú mikinu od Regatty a navrch zimnú bundu Husky, ktorá je síce viac než na bežky určená na zjazd, ale mám ju rada a považujem ju za univerzálnu na všetky druhy zimných športov. Rukavice (jedny špeciálne upravené na ovládanie mobilu, druhé hrejivejšie), čelenku, multifunkčnú šatku okolo krku, do vrecka pre istotu kuklu a hurá v ústrety celodennému pohybu! So sebou na chrbát krosnu, pretože som nemala iný batoh, hodila sa však neskôr na odloženie bundy a ako chlad zo zeme neprepúšťajúca sedačka.

Hor sa za dobrodružstvom

Rozlúčenie prebehlo formou vysvetlenia trojročnému Jankovi, prečo idem zrazu na výlet sama. Pochopil. Prvý hlboký nádych vonku ma naplnil slastnými pocitmi. Lúče slnka ma pošteklili na ešte ľahko ospalej tvári. Čaká ma skvelý deň, pomyslela som si. Nebolo mi ani smutno. Chcela som si užiť deň len sama so sebou a snehom.

Mapa ma viedla k prvej keške umiestnenej na pomedzí les/lúka. Čoskoro som začala blúdiť v kruhoch, pretože navigácia v mobile skákala ako vyplašený zajac. Sem-tam, hore-dole, doľava-doprava. Rozhodla som sa bežky zložiť a hľadať len v bežkových topánkach. Ako som v tejto chvíli ocenila pribalené skvelé návleky Tatonka! Zapínanie majú vzadu, čo je síce menej praktické pre ich nasadzovanie, avšak prišlo mi logické mať zips na opačnej strane než je tá, ktorou sa človek prediera snehom. V tomto prípade som došľapovala dosť zvrchu, takže bolo jedno, kde sú zipsy umiestnené. Hlavne, že neprepúšťajú vlhkosť.

Nápoveda k nezimnej keške znela zhruba - Domček pod borovicou. Náhle som zbadala zlomenú borovicu ohnutú do tvaru striešky, trojuholníka. To bude ono! Boriac sa v snehu, bežala som k nej, rýchlosťou slimáka. Odhrabala som sneh všade okolo a nič. Zašla som ďalej, hľadala očami, hrabala rukami a... nikde nič. V podobných situáciách mi napadá: "Budeme sa sem ´musieť´ vydať ešte minimálne raz na jar /v lete / na jeseň." Snažím sa slovo musieť nahrádzať slovom chcieť, lenže veta: "Budeme sa sem chcieť vydať..." znie predsa len trošku divne. Kašlem na kešku. Nájsť ju predsa nie je životne dôležité.

Silvestr%202018%202.jpg

Test: Termoska Zulu Outdoor Vacuum Flask

Nízka cena bola rozhodujúcim kritériom pri kúpe termosky od značky Zulu Outdoor. Či urobil jej autor dobre sa dozviete po prečítaní nasledujúcej recenzie.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Biologickým potrebám nerozkážeš

Blížilo sa poludnie a prišiel na mňa hlad. No hej, na čerstvom vzduchu a pri pohybe vždy človeku rýchlo vytrávi. Sadla som si pod smrek tak, aby som mala pred sebou ako na dlani luxusný výhľad na zasneženú krajinu ožiarenú slnkom v nadhlavníku. Vybrala som desiato/obedo/desiatu a zjedla ju. Nezostala ani smietka. Termoska vydala bez mučenia polovicu obsahu, zvyšok som si schovala na neskôr. Cítila som sa tam ako jedna známa postava z filmu Mrázik kúsajúca pod stromom cibuľu, ale bolo mi na duši krásne. Ľahko sa mi len cnelo za mojou milovanou svorkou.

Ide sa ďalej

Pokračovala som smerom k ďalšej keške, neznechutená neúspechom. Cesta bola ale veľmi krušná a slastný zjazd som si naozaj neužila. Cesta bola označená síce ako turistická, ale očividne v lete. Možno by sa hodilo mať pribalené ešte snežnice, napadlo mi. Nabudúce. Klesala som miestami, kde sa nedá na bežkách rozumne brzdiť. Zostupovala som ako spomalený film, pretože som po troch pádoch na stehno na naozaj riadne premrznutý sneh získala silný rešpekt k prírode a svojmu bežkárskemu (ne)umu.

Druhú keš v poradí som našla ľahko. Bola zimná, visela na strome, vidieť bola bez problémov. Spravila mi chuť otlačiť razítko a ide sa ďalej. Tretiu, poslednú keš som začala hľadať až po krásnej prechádzke pozdĺž čiastočne zamrznutej riečky Křemelnej. Po vystupovaní Žákovou cestou k priechodu cez hlavnú cestu a po ďalšom nekonečnom stúpaní cez zasneženú lúku. Bežky, kešky a pešky. Tretia keš dňa mi tiež zostala schovaná do doby roztopenia snehu. Nevadí, aj tak bola po ceste.

Ôsmy deň chýba nám

Už začala klesať teplota a stmievať sa, tak som vytiahla druhý a tretí zázrak výbavy - kuklu Sensor a hybridnú čelovku Petzl čerpajúcu energiu buď z akumulátora Core, alebo z troch mini ceruzkových AAA batérií. Ako šikovná možnosť voľby. Dá sa vyberať medzi troma svetelnými módmi bielej farby a dvoma farby červenej.

Môj zvyk vychutnať si na horách kdekoľvek šálku horúcej čokolády so šľahačkou som tentokrát zavrhla v rámci úspory času. Prečo len bývajú víkendy tak krátke? Čakali na mňa známi s odvozom domov do matičky Prahy. Rýchlo som sa vrátila už za hustej tmy k chalúpke, osviežila sa vodou z prameňa nachádzajúceho sa hneď oproti ubytovaniu a rýchlo do sprchy (tak nie - netiekla teplá voda), večera, zbaliť sa a spať v aute celú cestu.

Ženú ženu severom - bežkovanie v Laponsku

Bola raz jedna žena, ktorá kdesi za polárnym kruhom, nasadila bežky a vydala sa objavovať krásy Laponska.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Stálo to za to

Na otázku, koľko som tak nabehala kilometrov, odpovedám: „Málo, ale o to drsnejším terénom, kam ľudská noha v zime bežne nevkročí." Absolútny pokoj a ticho mi dobili baterky na nadchádzajúci pracovný týždeň v kancelárii.