Trek West Highland Way

V ďalšom článku našej pravidelnej prispievateľky Katky Balcarovej sa pozrieme do nádhernej škótskej prírody.

Týždeň bez detí je potrebné využiť. Napríklad tak, že schytíte krosná, zbalíte do nich stan, spacák, karimatku, varič, pár kusov oblečenia, kúpite letenku a vyrazíte si prejsť Highlands. Celý trek meria 96 míľ (154 km). My sme zvolili druhú polovicu treku od obce Crianlarich. Práve tu totiž trasa opúšťa nížinu a dostáva sa do nádhernej škótskej vysočiny. Po celej trase je pomerne dosť ubytovacích zariadení, toleruje sa aj spanie na divoko. My sme zvolili spanie v kempoch s vlastným varením. Pokiaľ máte stanovený väčší rozpočet než my, môžete využiť hostely alebo hotely a celý trek ste schopný prejsť len s malým batôžkom. 

• Krosná >

• Stany >

• Spacáky >

• Karimatky >

1. deň - Praha - Glasgow

Skoro ráno vyrážame do Prahy na letisko a po odbavení nasadáme do lietadla smerujúceho do hlavného mesta Škótska Edinburgu. Na letisku v Edinburgu si odchytávame autobus č. 100, ktorý nás odváža do centra. Tam máme asi 6 hodín čas, pretože cestovný lístok na autobus do Glasgowa máme kúpený až na 17. hodinu. Medzitým obstarávame plynovú bombu a sandále pre môjho muža. Podľa plánu v miestnom obchodnom dome Sainsbury´s kupujeme obed a vychutnávame si ho v parčíku s výhľadom na monumentálny Edinbourgh castle. No, hotoví sme pomerne rýchlo, a preto už o 14 hod. na autobusovej stanici prosíme vodiča, či by nás vzal autobusom o tri hodiny skôr. Nemá s tým problém, a tak sa pohodlne usadzujeme a po upchatej diaľnici sa pomaly približujeme ku Glasgowu. 

V Glasgowe je oficiálny začiatok treku. My si zvyšok dňa prechádzame mesto, ktoré podľa nás stojí za to vidieť, navečeriame sa a celkom skoro si líhame, aby sme na ten náš trek boli oddýchnutí. Noc trávime v peknej a čistej izbe hostelu Euro Glasgow. 

2. deň - Glasgow - Crianlarich - Bridge of Orchy (22 km)

Ráno odchádzame na vlak do obce Crianlarich, kde náš trek začína. Hneď na stanici narazíte na smerovku, ktorá vám ukazuje cestu na nástup na trek. 

Nebudeme klamať, prvá etapa nepatrila k tomu najzaujímavejšiemu, čo sme v živote videli - 22 km s ťažkou náložou na chrbte pozdĺž železničnej trate bez výrazných stúpaní a klesaní. Do Bridge of Orchy dochádzame riadne zničení. Tam predsa len trochu ožijeme, od miestečka pre stany je to asi 200 metrov do podniku a asi 30 metrov k osviežujúcej rieke. Výhľady do diaľky na hory, ku ktorým sa budeme postupne približovať, sú už len čerešničkou na torte. 

Táborisko je zadarmo, pri podniku si môžete naplniť fľašku z vodovodu. Ale pamätajte na to, že v Bridge of Orchy nie je obchod, takže buďte predzásobení. 

Môj muž sa púšťa do stavby stanu, zatiaľ čo ja vyrážam do podniku pre tie zaslúžené pivá. Vraciam sa úplne zelená s jedným pivom pre nás oboch, s ktorým musíme vydržať celý večer. Fľaškové pivo tu totiž stojí 6 libier. Je to naše najpomalšie pivo v živote. Aspoň ideme skoro spať, zajtrajšok tiež nebude zadarmo. 

3. deň - Bridge of Orchy - Glencoe Mountain Resort (17,5 km)

Vyrážame hneď z rána, predpoveď počasia nám hlási popoludní zrážky a tie my nechceme. Čaká nás 17,5 km. Hneď od začiatku trasa stúpa a my sa konečne dostávame do vyšších polôh a užívame si čerstvý horský vzduch. Vrchol dosahujeme už po dva a pol kilometroch, potom opäť klesáme a ďalej už trasa vedie spodom. Okolité kopce ale začínajú rásť a sú úchvatné. So zrážkami to nakoniec nie je vôbec divoké, o 14 hod. sme na mieste v kempe Glencoe Mountain Resort, staviame stan a len čo vlezieme dnu, spadne pár kvapiek. 

Túto noc si už naozaj pripadáme ako v horách, kemp je veľmi dobre vybavený. Všade sú miesta na sedenie, kde si pohodlne môžete navariť a najesť sa. Čaká tu na vás za poplatok horská sprcha a skvelý podnik, kde je teplo, za celkom rozumné ceny sa v ňom dobre najete a napijete, a ktorý je skvelo vybavený zásuvkami, takže si tu pohodlne dobijete všetky telefóny, kamery, mp3, hodinky... Skrátka akúkoľvek cestovnú elektroniku. 

4. deň - Glencoe Mountain Resort - Kinlochleven (17 km)

Tento deň sa už nebojím nazvať horským prechodom. Po prvých niekoľkých nezáživných rovinatých kilometroch začína stúpanie do sedla medzi kopcami Beinn Bheag a Stob Mhic Mhartuin. Pri výstupe stretávame veľa bežcov a závidíme im ľahké bežecké batôžky. Ja začínam cítiť bolesť členka, ale zatiaľ jej nevenujem veľa pozornosti. 

Aj na dnes predpoveď hlási zmenu počasia k horšiemu a zrážky už od 11 hod. Preto chceme byť na sedle už okolo 10 hod. To sa nám darí, okrem aplikácie v telefóne, ale zmene počasiu nič nenasvedčuje. Nebo stále modré, a tak si na sedle dopriavame veľký piknik. Konečne nejaké výhľady. 

Zo sedla nás čaká 9 km dlhé klesanie do obce Kinlochleven. Pri zostupe bolesť členka zosilňuje, až ma donúti sa zastaviť, vyzuť si topánku a pozrieť sa, čo sa deje. Výsledok je prekvapujúci. Pohorok sa v mieste členka zrútil, pod členkom urobil taký hrbolček na vnútornej strane a členok doň pri každom kroku naráža. Super. Skúšam ísť chvíľu bosá, čo je v kombinácii s 15-kilovými krosnami ešte bolestivejšie, skúšam otvorený pohorok, až všetky pokusy vzdám a zmierujem sa s tým, že si na to proste musím zvyknúť. 

Zostup je úmorný a dlhý, ale príchod do dedinky všetky chmúry zaháňa. Kinlochleven je krásne položená obec v údolí a kam sa pozriete, tam sa nad vami týčia vysoké kopce. Počasie sa predsa len trochu zmenilo a kopce, ktoré sa zdvíhajú za hmlovito-dažďovou oponou, vyzerajú naozaj dramaticky. 

Než sa ubytujeme v kempe, zase sa vyjasní a my vyrážame vydrancovať miestny obchod. Vítek narazil na celkom lacné pivá, takže je celý šťastím bez seba, ja sa rovnako šťastná preberám fazuľovými konzervami, čokoládami a ovocím a pivom, samozrejme, tiež nepohrdnem. Po návrate do kempu nás čaká nepríjemné prekvapenie v podobe midgees. Sú to malé čierne mušky, ktoré štípu a ktoré sa dostanú úplne všade. Rozhodne môžem odporučiť špeciálne sieťky cez tvár, moskytiéry alebo repelenty. My sme ich, bohužiaľ, nemali. Bolo to nepríjemné, na druhej strane sme mali veľké šťastie, že sme na ne narazili len tu. Je ich totiž inak plné Škótsko. 

5. deň - Kinlochleven - kemp Ben Nevis (20 km)

Každý deň je krajší a krajší. Dneškom sa dostávame do srdca škótskej divočiny. Konečne nevidíme cesty ani železnicu, okolo nás sú len zelené kopce, ovce a kozy. Občas vykukuje Ben Nevis a postupne sa približuje a zväčšuje. Dnešnou trasou sme tak nadšení, že aj zabúdam na boľavý členok. Trochu úmorný je záverečný zostup do údolia pod Ben Nevisom, kde na nás čaká skvelo vybavený kemp s práčkou, sušičkou, obchodom... 

Celé popoludnie sa poflakujeme okolo stanu a pripravujeme sa na zajtrajší výstup na Ben Nevis. Ten k treku oficiálne nepatrí, ale keď už ste tak blízko, tak prečo sa nepozrieť hore, že? Bola som na vrchole pred rokmi, to bolo také počasie, že človek nedovidel ďalej než na meter, tak by bolo fajn si vrcholový dojem opraviť. 

6. deň - výstup na Ben Nevis (20 km)

Vyrážame skoro ráno. Máme v pláne vystúpať naľahko hore, po návrate dole si zbaliť veci a premiestniť sa autobusom do mestečka Fort William, kde máme zaplatený hostel. 

Ben Nevis je nižší než Sněžka, meria len 1344 m n. m. Pretože však stúpate takmer od hladiny mora, kopec je to poriadny. Výstup navyše môže značne skomplikovať počasie. Pri zlých poveternostných podmienkach a v hmle sa výstup môže stať až nebezpečným. O tom tiež svedčí množstvo pomníčkov na vrchole. Sama som to zažila pri svojom minulom výstupe. Tentokrát ale bolo všetko inak. Veľmi rýchlo sme sa dostali na úroveň mrakov a vrcholové partie si už užívali pod modrým nebom nad morom snehobielych mrakov. Hore nám cesta trvala cca 2 hod., dole 1 hod. 15 min. Veľmi sme sa ponáhľali a nezastavovali. 

Po návrate sa rýchlo zbalíme a vydávame sa na autobus do Fort Williamu. Pokiaľ idete trek celý, rozhodne by ste to mali prísť do cieľa, aby ste sa nepripravovali o ten krásny okamih, kedy po svojich prídete až na cieľovú čiaru treku. Ale my, že sme trek správne nezačali, tak sme sa rozhodli ho aj správne nezakončiť a čas ušetrený autobusom využiť na oddych na pláži. A tak sa aj deje, po ubytovaní sa nakupujeme kopec jedla a ideme to všetko pekne zjesť na pobrežie zálivu. Mimochodom Fort William je veľmi pekné mestečko, kde stojí za to nejakú tú hodinku oddychovať. 

Ceny dopravy a ubytovania

Video z treku - A part of West highland way

Záver

Celkový dojem z treku je super a musím povedať, že vzhľadom na našu lásku k horám sme urobili dobre, že sme trek začali až v polovici. Prvý deň bol naozaj psychicky náročný a človek si hovoril, či náhodou nemal týždeň dovolenky venovať zaujímavejšej destinácii. Postupne sa však tieto myšlienky vytrácali, až ich úplne prebili dychberúce posledné dve etapy. A tak môžeme s čistým svedomím trek odporučiť. Možno aj my sa tam ešte raz vrátime. 

Užitočné odkazy

• Prechod Orlických h. >

• Ako zbaliť batoh >

• Regenerácia >

• E-SHOP >

Autor: Kateřina Balcarová

Zdroje: archív autora