Na LIBERTE okolo Slovenska 2. časť

14-dňové putovanie chlapcov z Liberta Tour sa prehuplo do 2. polovice a o zážitky opäť nebola núdza.

• Cyklistické prilby

• Cyklocomputery

• Osvetlenie

• Príslušenstvo

8. deň - dážď, zima a len 30 km

Počas noci nakoniec nepršalo a dážď si na nás počkal na ten najnevhodnejší čas - pri balení stanov. Za dažďa sadáme na bicykle a v pršiplášťoch odchádzame z Tatier smerom na východ. S pribúdajucimi kilometrami rastie aj intenzita dažďa, preto zastavujeme v jednej autobusovej zastávke a premýšľame ako ďalej. Sme úplne premočení, pršiplášte sú už pomaly zbytočné, Matej si v ňom dokáže spraviť akvarko. Po dvadsiatich kilometroch teda zastavujeme na obed v motoreste v Spiškej Belej, aby sme sa aspoň trošku zohriali. Matej opäť obvoláva spolužiakov z vysokej školy s dobrým výsledkom. Jakub, jeho spolužiak nám zabezpečil nocľah v suchu, ako inak v hasičskej zbrojnici v neďalekom Podolínci. Premočení a uzimení ťaháme posledné kilometre dnešného dňa, dnes to za veľa nestálo, spravili sme len 30 kilometrov. Na zbrojnici sušíme všetky premočené veci, zálohujeme materiál do pripravovaného filmu a chystáme sa na spánok.  

obr.: trasa 8. deň

9. den - travertínové jazero

Deviaty deň na ceste to vyzerá ako by včera vôbec nepršalo. Slnko vyšlo do hustej hmly, od rána začína byť pekne teplo. Zastavujeme vo Vyšných Ružbachoch, kde sa nachádza prírodné travertínové jazero. Tento Ružbašský Kráter je navyše vďaka svojej veľkosti považovaný aj za najväčšie travertínové jazero na Slovensku a možno aj v celej strednej Európe. Tento unikát je navyše od roku 1967 zaradený medzi chránené prírodne útvary Slovenska.

obr: trasa 9. deň

Bicyklujeme cez Starú Lubovňu, prechádzame historické kúpeľné mesto Bardejov, kde sa zastavujeme na históriou posiatom radničnom námestí a vo večerných hodinách prichádzame do Svidníka, kde si stany rozkladáme pri menšom letisku a ďalšia prichádzajúca búrka nás po 110 kilometroch vyháňa do stanov

10. den - najvýchodnejšia obec

Desiaty deň ráno okrem toho, že máme zasa všetko mokré, je obloha zatiahnutá a na neďalekom letisku si niekto od skorých ranných hodín trénuje vzlety a pristátia. Už trochu znechutení nasadáme na tie tri zelené haraburdy a šlapeme smerom do najvýchodnejšej obce. V dedinke Havaj sa zastavujeme na malé občerstvenie, ale krčmy sú ešte zatvorené, preto si vyberáme menší obchod a debatujeme s miestnymi, ktorí zvolili podobnú taktiku. Do pokazených pedálov by sme potrebovali trošku vazeliny, ktorú vo výbave nemáme, preto sa jeden z pánov ponúkne, že býva neďaleko a trošku nám zo svojej podaruje. Kde inde by ste si pýtali vazelinu, ked nie v Havaji.

Cez Sninu vchádzame do Národného parku Poloniny, kde sa nachádza aj najvýchodnejšia obec na Slovensku – Nová Sedlica. Tu si ako chalani zo západu uvedomujeme, ako nám je dobre u nás a ako sa majú ľudia tu na krajnom východe. Pracovných možností je tu málo, muži odchádzajú za prácou do zahraničia a nechávajú rodiny doma. Ceny nehnuteľností sú tu s astronomickými rozdielmi.

obr.: trasa 10. deň

Posledný plánovaný bod našej cesty sme v tento deň po 135 kilometroch zdolali už po tme, niečo po deviatej večer. Stany rozkladáme v miestnom kempe, v ktorom sa dá prenocovať za dobrovoľný príspevok. Je tu krásne prostredie, toaleta, voda aj elektrika. Legendárna nočná obloha v Poloninách, kde je najmenej svetelného znečistenia na Slovensku, nesklamala. Nad hlavami máme úplne jasno a pred spaním ešte pozorujeme oblohu posiatu hviezdami.

• Cyklistické batohy

• Hydrovaky

• Spacáky pre cyklistov

• Športová výživa

11. den - ukrajinská hranica

Jedenásty deň začíname skratkou po turistickej trase.Felíciu posielame obchádzkou, pretože by to cez les nezvládla. Skratka vedie z obce Ulič a má nás doviezť až do pohraničnej dediny Ubľa. Z dediny vedie asfaltová cesta, ktorá sa postupne vytráca až plynule prechádza do lesnej, zablatenej cesty. Stretávame zopár maskovaných pohraničných policajtov, keďže sme blízko hraníc s Ukrajinou. Ideme po červenej značke, ktorú sme si prestali všímať a nevedomky sme sa stratili

obr.: trasa 11. deň

Po chvíli blúdenia prichádzame až na samotnú hranicu s Ukrajinou. Uprostred lesa dva stĺpiky, jeden v našich štátnych farbách, druhý v ukrajinských a medzi nimi stožiar s kamerami. Pohraniční policajti, ktorí o nás už isto dávno vedia a sledujú nás niekde na monitoroch, si musia pekne klepkať po čele, čo to tam s tými bicyklami stvárame. Robíme si fotku a hľadáme našu pôvodnú skratku po červenej značke. Po pár minútach už ideme po vyznačenej trase, ktorá nás privádza do Uble, odkiaľ cez Sobrance prichádzame okolo preslávenej dediny Fekišovce. Tento prechod sa nám stal osudný, keďže sa Borisovi hneď po odfotení pri značke dediny zasekáva pedál. To máme asi za to, že sme nezaspievali hymnu. S tým pedálom sa ďalej nedá a náhradný nemáme. V Michalovciach sú ešte otvorené nejaké obchodné centrá, kde kupujeme ešte večer náhradu aj do zásoby

Dnešné putovanie ukončujeme po 65 kilometroch v dedinke Lúčky. Rozkladáme stany niekde za dedinou v poli, keď sa oblohou preženie veľký blesk. Zasa? Vážne? Ďalšie sušenie vecí a stanov by nás už fakt naštvalo. Radar naznačuje, že o chvíľu tu máme parádny dážď. Rozbiehame sa všetkými smermi do dediny a hľadáme nejaký prístrešok. Ako prvá schopná možnosť vyzerá strecha pred domom smútku. To ale Lukáš neakceptuje, lebo sa bojí cintorínov všeobecne a rozbieha sa do prvého dvora, na ktorom sú ešte ľudia. Tí nám nevedia poradiť žiadny rozumný prístrešok, ale ponúkajú nám nocľah v prerobenej miestnosti pod miestnym evanjelickým kostolom, ale vraj tam nie sú postele, či nám to bude stačiť. Stačiť? Veď to je luxus! Z feldy nanosíme spacáky do podzemia a v tom sa tak rozprší, že keby sme niekde vonku, do pár minút sme komplet mokrí.

12. deň - vyčerpanie

Ráno si Boris vymieňa pedále a už poznačení cestou začíname dvanásty deň nášho putovania. Prechádzame cez Michalovce a máme pred sebou prechod cez Dargov. Hodinu šlapeme hore kopcom vedľa Liberty a na vrchole si robíme fotku s tankami a pamätníkom. Z Dargova máme zaslúžený zjazd dolu kopcom. Okolo obeda prichádzame do metropoly východného Slovenska, do Košíc. V historickom centre si dávame obed a obdivujeme krásy mesta. Dnes by sme chceli nocovať v Gelnici, preto poobede znovu zaberáme do pedálov, ale už nám to poniektorým ide horšie, už sme z toho bicykla vyčerpaní. Ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš, a tak sme pomaličky, už po tme prišli do Gelnice. Je cítiť, že sme z východoslovenskej nížiny prišli naspäť do hôr. Je tu chladnejšie, ale v stanoch nám po dnešnycých 106 kilometroch bude snáď príjemnejšie. 

obr.: trasa 12. deň

13. den - Slovenský raj

V noci teplota klesá na 2, 5°C. Je nám celkom zima. Občerstvení chladným ránom zase raz chytáme do rúk tie staré, už trochu rozhrkané Liberty a pedálujeme smer Telgárt. Prechádzame územím, kde je asi najviac rómskych spoluobčanov, čo sme zatiaľ videli. Všetci nás zdravia, pýtajú sa, čo predávame a prajú šťastnú cestu. Okolo Palcmanskej Maši vchádzame do Slovenského raja a prichádzame do Telgártu, kde je ten najkrajší železničný most na Slovensku. Oproti mostu je pekná kaviareň, ktorá je zriadená v starom vagóne a je z nej krásny výhľad na most. Po dodávke kofeínu sadáme na tragače a dolu miernym kopčekom bicyklujeme do dedinky Heľpa, kde na kopci s parádnym výhľadom po 118 kilometroch staviame stany. V kufri máme posledné zásoby tekutého svetra, tak sa obliekame o čosi viac ako zvyčajne, keďže to vyzerá na jednu z posledných chladných nocí. O pár dní sme doma! 

obr.: trasa 13. deň

• Pánske cyklistické oblečenie

• Dámske cyklistické oblečenie

• Detské cyklistické oblečenie

• Cyklistické tretry

14. deň - posledná noc

Z Heľpy vyrážame nabudení, pretože sme stále bližšie k domovu. Cez Brezno prichádzame do Banskej Bystrice, v ktorej sa práve konajú oslavy výročia SNP. Z banského mesta sa vydávame smerom na Harmanec a chceme prejsť horský prechod Šturec. Ďalšie z nekonečných stúpaní, kde treba Libertu tlačiť. Po dvoch hodinách vychádzame na vrchol a upaľujeme dolu až do Turčianskych Teplíc, ktoré navštevujeme na našej ceste už druhýkrát. Desať kilometrov za mestom v dedinke Budiš hľadáme nocľah a po prejdených 118 kilometroch chceme ísť spať. Pohľad na meteo radar nás už ani nedesí, vidíme tam ďalšie prichádzajúce búrky, ktoré sa nás na prvý pohľad nechystajú obísť

Preto opäť zháňame nejakú strechu nad hlavou. Pána, ktorý pred domom kosí trávnik, sa pýtame, či nevie niečo poradiť, v tom nám on ponúka svoju garáž. Vraj je tiež cestovateľ a treba si pomáhať. Na tejto ceste máme na ľudí naozaj šťastie. V diaľke sa už zasa blýska, snáď už na lepšie časy, v garáži vedľa auta rozkladáme spacáky a zaspávame. Pršalo snáď všade na okolo, ale v Budiši ani kvapka. Z radarových snímkov bolo jasne vidno, že veľké mračno sa tesne pred Budišom rozdelilo na dve polovičky a dedinu obišlo. Stavíme sa, že keby spíme niekde vonku, všetka voda z mračien sa vyleje presne na naše tri stany.

obr.: trasa 14. deň

15. deň - doma

Posledný – pätnásty deň je pred nami a vyzerá, že bude najkrutejší. Vyrážame krátko po deviatej a vyzerá to na vysoké teploty a silný nárazový protivietor. Pedálujeme aj dolu kopcom a zároveň stojíme na mieste. Kilometre nejako pomaly pribúdajú. Z Budiša prechádzame cez Prievidzu, okolo Bojnického zámku, cez Partizánske, Topoľčany a Hlohovec. Zasa za zmráka, to, čo nás sprevádzalo celú cestu, nás víta aj doma v Červeníku. Po posledných 120 kilometroch, okolo siedmej večer prichádzame na miesto štartu. Len čo sa privítame s rodinami a priateľmi, hneď sa spustí lejak. Parádny záver!

obr.: trasa 15. deň

Konečná bilancia

15 dní, 1500 kilometrov, 5 zničených ľudí, 3 defekty, 3 zničené pedále, 1 špic. Taká je naša bilancia. Slovensko je nádherná a rozmanitá krajina, ktorá má čo ponúknuť aj tomu najscestovanejšiemu cestovateľovi. Stretli sme veľa zaujímavých ľudí, s ktorými by sme sa vedeli baviť ešte dlhé hodiny, ale čas na našej ceste je nekompromisný. Prechádzali sme krásnymi zákutiami krajiny, nádherná príroda pri zapadajúcom slnku bola vždy silným zážitkom. Prejsť ho na Liberte je náročné, ale vzájomnou pomocou a povzbudzovaním sme to zvládli.

obr.: trasa komplet (1.-15. deň)

Počas celého výletu nás spoznávalo a zdravilo veľa ľudí, to nás vždy povzbudilo a potešilo. Ďakujeme tiež všetkým našim podporovateľom, ktorí nás pred cestou aj počas cesty podporovali, ďakujeme aj našim neprajníkom, ktorí nám neverili, tí nas poháňali dopredu azda najviac. Liberty aj Felda to zvládli perfektne a zaslúžia si náš obdiv. Materiálu na pripravovaný film je viac ako dosť a výsledok si budete môcť pozrieť koncom marca 2021. Teraz Liberty odkladáme do šopy, troch z piatich členov výpravy čaká budúci rok svadba, preto sa necháme sami prekvapiť, kedy a či vôbec ich ešte vytiahneme na nejakú parádnu expedíciu. Sleduj nás!

Video - trailer Liberta Tour

Update apríl 2021: je na svete trailer k filmu: "V lete 2020 sme chceli prejsť na starej Liberte zo Slovenska cez Balkán až do Grécka. Pandémia nám to prekazila, no nezvdali sme sa. Prešli sme celé Slovensko za 15 dní a spravili sme presne 1500 kilometrov. Cestopisný film o našom letnom dobrodružstve už na jar 2021!"

• Cyklistické prilby

• Cyklistické batohy

• Cyklistické oblečenie

• Cyklistické tretry

• Cyklocomputery

• Osvetlenie

• Príslušenstvo

• Brašne, nosiče

• Sedačky na bicykel

• Hydrovaky

• Slnečné okuliare

• Kolobežky

Užitočné odkazy

• FB Liberta Tour >

• Poradňa >

• Testovňa >

• E-SHOP >

Užitočné odkazy

• Cestopisy >

• Poradňa >

• Testovňa >

• E-SHOP >

Autor: Martin Hesko

Zdroje: archív autora