Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

🏷️ Kód SOFT15: -15 % na všetko oblečenie 🐑

⚜️ ZLATÝ TÝŽDEŇ: Najlepšie darčeky za najlepšie ceny 💰

🟢 Pri objednávke do 18.12. do 11:00 stíhame doručenie do Vianoc s ktorýmkoľvek dopravcom! 📦

Nemám záujem o zľavy a propagačné akcie, chcem skryť lištu.

Kam vyraziť na huby a čo si vziať so sebou?

Ako nájsť plný košík húb? Čo si vziať do lesa so sebou, aby ste si hubárčenie poriadne užili v akomkoľvek počasí? to všetko nájdete v dnešnom článku, ktorý je venovaný všetkým vášnivým hubárom i nehubárom.

Kráľ lesov, hríb smrekový (boletus edulis).

Hojnosť zrážok a dostatočná teplota prináša v našich končinách každý rok možnosti zaujímavých hubárskych nálezov. Sezóna spravidla trvá až do prvých trvalejších mrazov. Tých skúsenejších a zvedavejších hubársky uspokojí zrejme aj november, odborníci si na svoje prídu celoročne. Konkrétne miesta istého úspechu, kľúč k rozpoznaniu jedlých húb či štruktúrovaný vedecký článok neočakávajte, to prenecháme mykológom, odborníkom a organizáciám na to zameraným, máme však pre vás pripravených niekoľko rokmi preverených tipov a odporúčaní, ako sa dobre pripraviť, z lesa neodísť naprázdno a ešte si to celé patrične užiť.

Hríb žltomäsový (Xevocomellus chrysenteron) bežne nazývaný "babka", v atlasoch často označovaný ako suchohríb. Rastie hojne v celej sezóne, často po skupinkách.

Prípravu nie je dobré podceňovať

Úplným základom pred výpravou do lesa je, samozrejme, zodpovedajúce oblečenie a vybavenie. Počasie je obzvlášť v časoch rýchlejších zmien klímy stále viac nevyspytateľné a často sa jasná obloha dokáže premeniť na dážď so silným vetrom. Navyše posledné, čo by si hubár z lesa chcel odniesť, je prechladnutie. Preto než vyrazíte, starostlivo skontrolujte predpoveď a ideálne majte po celý čas poruke dostatočne nabitý telefón s funkčnou mobilnou aplikáciou zobrazujúcou meteorologický radar. Dá sa tak s vysokou presnosťou predikovať situácie a odlíšiť v zásade neškodné mračná či ľahkú prehánku od výdatného dažďa.

Pre všetky prípady si však do batohu pribaľte dostatočne spoľahlivú pláštenku a jednu vrstvu oblečenia navyše. Na jeseň obvykle postačí obyčajná mikina. Hodiť sa bude aj drobné občerstvenie, ovocie, nevyhnutná je aj dostatočná zásoba tekutín zodpovedajúca vašim potrebám. Hon na hríby a ďalšie skvelé jedlé huby často nečakane predlžuje pobyt v lese. Navyše, šťastie praje pripraveným.

Dôležitou súčasťou vybavenia je tiež mapa. Ak nie ste „klasik“ a zástanca papierovej podoby, odporúčame zariadenie s možnosťou zobrazenia polohy. Aj tým s najvycibrejším orientačným zmyslom sa z času na čas stane, že si nie sú istí, kde sa po hodine surfovania v lese nachádzajú. Ideálnym pomocníkom je tak detailná turistická mapa a dostatočne nabité zariadenie s GPS.

Suchohríb hnedý (Imleria badia)

Taška, košík, vedierko?

Plodnice húb sú z veľmi vysokého percenta tvorené vodou. Pri stúpajúcej teplote a nedostatku vzduchu sa huby ľahko zaparia, čo nielen negatívne pôsobí na ich vzhľad, ale taktiež podporuje rozmnožovanie škodlivých organizmov. Úplne nevhodná je igelitová taška, v ktorej sa huby navyše pokrčia a stávajú sa po krátkom čase zdravotne závadné. Nevhodné je tiež plastové vedro, ktoré vďaka absencii otvorov nedokáže zaistiť prísun vzduchu hubám v spodných vrstvách. Ideálny je teda klasický prútený košík spĺňa všetky potrebné parametre. Huby by sa do košíka vždy mali vkladať dostatočne očistené, čo nepôjde bez kvalitného noža. Skvelým pomocníkom sú najmä hubárske nože s čistiacim štetčekom, dobre ale poslúži aj klasická.rybička” alebo švajčiarsky nožík. Ak sa dá, vyvarujte sa oblúkom nožom bez puzdra alebo bez zatváracieho mechanizmu.

Nádherná hríbovitá huba s pekelným názvom hríb satanský (Rubroboletus satanas). Je pomerne vzácny, rastie roztrúsene od júna do októbra na teplých miestach. Táto huba je jedovatá a vyvoláva zvracanie, predovšetkým potom v surovom stave. Neskúsení hubári si ju môžu zameniť za jedlý hríb siný.

Výber vhodnej lokality

Kto má svoje overené miesta, môže vyraziť na istotu. Ono tá istota teda nikdy nie je stopercentná, rolu hrá veľké množstvo faktorov. Stromy starnú, usychajú, alebo bývajú napadnuté škodcami, a tak aj napriek dostatočnej vlahe nemusia byť vaše očakávania splnené. Tomu, kto má okrem samotného zberu húb rád aj hľadanie a rád skúša nové miesta, odporúčame pred výberom lokality skontrolovať predovšetkým nasýtenosť pôdy vodou. Prehľadnú mapu pravdepodobnosti rastu húb spracováva napríklad Hydrometeorologický ústav a jedným z hlavných faktorov je práve frekvencia predchádzajúcich zrážok. Vybranú lokalitu si následne odporúčame otvoriť na satelitnej mape na niektorom z dostupných mapových portálov. Satelitnú mapu hľadajte čo najaktuálnejšiu. Stúpajúce sucho, škodcovia a výrub veľkých lesných plôch vám v opačnom prípade môže pripraviť nepríjemné prekvapenie a les na vybranom mieste už ani nemusí existovať. Pri detailnejšom zobrazení vám satelitná mapa navyše môže pomôcť s určením druhu lesa alebo jeho veku. Nezabudnite tiež nadmorskú výšku a reliéf, dobrým pomocníkom býva turistická mapa s vrstevnicami.

Neskúsení hubári si môžu často zameniť jedlé druhy hríbov a suchohríbov za podhríb žlčový (Tylopilus felleus), často ľudovo nazývaný "horčiak". Je dobre rozpoznateľný podľa ružovkastých rúrok na spodnej strane klobúka, v mladosti je však rozpoznateľný ťažšie. Údajne býval v minulosti konzumovaný pre svoje liečivé účinky, vzhľadom na jeho intenzívnu horkú chuť to však rozhodne neodporúčame.

Prvé dojmy

Najlepším signálom je väčšie množstvo húb rôzneho druhu hneď pri vstupe do lesa. Nemusia to byť hneď pravé hríby. O tie sa už pravdepodobne niekto postaral, pokiaľ nie ste vyslovene ranné vtáča alebo v správny deň v danej lokalite prvý. Ide skôr o samotnú druhovú pestrosť. Rovnako tak odrezky bývajú skôr dobrým signálom, ak sa nebojíte hľadať. Je totiž v takej chvíli jasné, že to v okolí rastie. Dôležitým indikátorom je tiež už spomínaná vlhkosť pôdy priamo v konkrétnom lese. Aj plná kaluž a výrazne rozblatená lesná cesta môžu všeličo prezradiť. Ak les hneď po vstupe „chrumká“ suchom, podmienky pravdepodobne nebudú pre väčšinu húb ideálne.

Dobre rozpoznateľné plodnice kuriatka jedlého (Cantharellus cibarius). Neskúsení hubári si ich môžu zameniť za líšku oranžovú, niekedy považovanú za nejedlú. Toxicita u nej však nebola preukázaná.

Na čo si dať pozor

Faktorov pre rast húb je naozaj nepreberné množstvo a okrem vyššie spomínaného možno uviesť napríklad orientáciu svahu, zloženie pôdy a mikroklímu danej lokality. Ak vás takéto premenné nelákajú a chcete si hubárčenie prevažne bez hlbokého premýšľania užiť, zásadne odporúčame sa v lese nikam neponáhľať a všímať si detaily. Odlišné druhy húb môžu rásť vzhľadom k podobným potrebným podmienkam pospolu, typickým príkladom je častý výskyt Muchotrávky červenej (Amanita muscaria) v blízkosti rôznych druhov hríbov a suchohríbov. Červené muchotrávky si navyše v lese vzhľadom na ich vzhľad ľahšie všimnete aj na výrazne väčšiu vzdialenosť. Preto sa nebojte na takom nálezisku nejaký čas stráviť a riadne prehľadať okolie. Všeobecne platí, že ak niekde v lese zbadáte miesto s výrazným výskytom húb, v pokoji a pozorne hľadajte. Dobrým znakom môžu byť aj otravné pavučiny, ktoré sa zamotajú do vlasov. Nie je to nič príjemné, ale je jasné, že pred vami nikto rovnakou cestou nešiel. Nezabudnite sa pozerať aj hore - všímať si približný vek lesa, prevažujúceho druhového zastúpenia stromov alebo napríklad orientáciu svahu, a to najmä na miestach bohatého nálezu. Priebežne monitorujte aj počasie, nech sa nemusíte späť vracať premočení až na kosť.

Jedlá a hojne rastúca muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens). Od jedovatých druhov muchotrávok ju možno odlíšiť vďaka ryhovanému prstencu a zružoveniu po poškodení. Ľahko zameniteľná je s rovnako jedlou muchotrávkou hrubou.

V zbere húb sa nepokúšajte experimentovať, hoci nie je na mieste sa priamo strachovať alebo obávať. O tom by hubárčenie byť nemalo a jedovaté exempláre sú väčšinou dobre rozpoznateľné. Avšak, vždy k zberu pristupujte s rešpektom. Ak ste skúsenejší a radi si pochutnáte napríklad na výborných kuriatkach, bedlách, čučoriedkach, muchotrávkach a ďalších, zbierajte iba tie, čo poznáte. Zameniteľné druhy môžu rásť často spolu, preto je v takom prípade dobré kontrolovať kľúčové rozpoznávacie znaky pri každej jednotlivej plodnici. Niektoré rozpoznávacie znaky sa ukážu trebárs až niekoľko minút po narušení stonky alebo klobúka. Ak si nie ste úplne istí alebo je huba ešte príliš malá na jasné určenie, vždy ju nechajte v lese.

Posledná rada na záver? Ak sa hubárčenie nevydarí a z lesa si odnášate prázdny košík, nezúfajte. To sa stáva aj tým najlepším a najskúsenejším. A aj o tom hubárčenie je. Ak by sme šli vždy do lesa na istotu, možno by to vzrušenie a radosť z plného košíka skrátka už nebolo také. A každý neúspech je ďalšou skúsenosťou a zároveň krokom vpred!