Ako sa správať v Krkonošiach na skialpoch a prečo?

Prečo je naša príroda ohrozená viac než prírda na Aljaške alebo Kamčatke? Aké dopady má porušovanie pravidiel na Krkonošský národný park? Ako ohrozujú skialpinisti populáciu sokola sťahovavého, najohrozenejšieho dravca v Čechách?

V dnešnom článku sa budeme venovať ochrane prírody v Krkonošskom národnom parku. O tejto problematike sme sa rozprávali s hovorcom Krkonošského národného parku Radkom Drahným, ktorý nás zasvätil do problematiky ochrany prírody v súvislosti so skialpinizmom, ale aj v rámci iných športov a aktivít v prírode. Dozviete sa napríklad, prečo je tak dôležité dodržiavať pravidlá národného parku práve v Krkonošiach a mnoho ďalších zaujímavostí z krkonošskej prírody. 

Skialpinizmus v Krkonošskom národnom parku 

„Národné parky majú svoju legislatívu, ktorá uchováva a chráni cenné prírodné dedičstvo. Vo vzťahu ku skialpinizmu je to do istej miery ľahko konfliktné, pretože trasy, ktoré v Krkonošiach sú pre skialpinistov atraktívne, sú zároveň lokalitami, ktoré sú v rámci českej ochrany prírody tými najvzácnejšími,” hovorí Radek Drahný, tlačový hovorca národného parku Krkonoše. 

Trend skialpinizmu sa objavil už pred dvadsiatimi rokmi. Spočiatku skialpy hojne využívala horská služba, pre ktorú boli pochopiteľne veľkým uľahčením pri každodennej práci. Obľuba skialpových lyží v posledných rokoch neustále stúpa a vyústila v období covidových reštrikcií, kedy boli na horách uzavreté zjazdovky. Odvtedy je skialpinizmus a skitouring ohromným trendom. 

V rámci ochrany prírody správa Krkonošského národného parku vymyslela v spolupráci so skialpinistami a horskými vodcami osem trás, ktoré sú pre skialpinistov odporúčané. Všeobecne však Krkonoše pre tento druh športu vhodné nie sú. Kto sa skialpinizmu chce naplno venovať, tak tu nenájde zaujímavé a legálne terény, ale musí vyraziť do zahraničných pohorí. Je to dané tým, že Krkonoše sú prekryté ochranou národného parku a takzvaným pokojovým územím, teda oblasťami nad hornou hranicou lesa, kde je oblasť arkto-alpínskej tundry, čo je to najcennejšie, čo v Krkonošiach, poťažmo v celej Českej republike je. V tejto lokalite sú ľadovcové kary, pozostatky doby ľadovej, ktoré Krkonoše formovali. Práve tieto kary sú pre mnohých skialpinistov veľkým lákadlom. V týchto lokalitách potom dochádza k najväčším stretom s ochranou prírody. Nie je to úplne hermeticky uzavretá oblasť, ale chodiť môžete výlučne po vyznačených turistických cestách, teda cestách značených pásovým značením Klubu českých turistov alebo po zimných tyčových cestách, ktoré sú v Krkonošiach špeciálne pre zimné obdobie v miestach, kadiaľ nevedie cesta letná. Skialpové trasy potom vedú čiastočne po vyznačených turistických cestách, niekde sú ale aj netradičné voľné zjazdy, ktoré môžu byť pre skialpinistov zaujímavé.

Snehová pokrývka prírodu neochráni 

Čomu môže lyžiar uškodiť, keď sú všade dva metre snehu? Keď je v predpovedi počasia, že sú v Krkonošiach dva metre snehu a ideálne snehové podmienky, neznamená to, že sú dva metre snehu všade. “Kto Krkonoše a prírodné pomery dobre pozná, vie, že celosvetovou vedou bol práve z Krkonôš popísaný fenomén tzv. anemo-orografických systémov, čo sú v slovenčine vetrohoropisné sústavy.” 

Jednoducho povedané sú hrebene pod neustálym tlakom, teda pod neustálym vplyvom vetra. Tieto vetry fúkajú zo severovýchodu a Krkonoše sú v rámci strednej Európy od Severného mora prakticky prvou veľkou bariérou, na ktoré tieto vetry narazia. Vetry spôsobujú okrem iného aj to, že na hrebeňoch sú miesta, kde sa sneh kumuluje v závetrí a kde môže byť snehová vrstva až 15 metrov. Vďaka tomu sú na hrebeňoch tiež miesta, ako napríklad Biela lúka pri Lúčnej búde alebo sedlo pri Pamätníku obetiam hôr, kde v ten istý okamih môže byť iba 5 cm snehu. Na vrcholkoch hrebeňov je arkto-alpínska tundra, teda ekosystém, kde sa stretáva alpínska vegetácia z Álp so škandinávskou. Túto vzácnu lišajníkovú tundru, teda najrôznejšie kríčky lišajníkov uvidíte napríklad v bezprostrednej blízkosti cesty smerom k Pamätníku obetiam hôr. Pokiaľ je na týchto lišajníkových záhradkách iba 5 cm snehu, zdanlivo je všetko v poriadku, pretože sú pod snehom. Pokiaľ však prešliapne v tomto mieste sneh skialpová lyža, lišajníky nie sú dostatočne chránené, takže dochádza k ničeniu tohto vzácneho ekosystému. Sú miesta, kde je snehu enormne veľa a potom sú vyfúkané miesta, kde je snehu enormne málo. Argument, že sú v Krkonošiach dva metre snehu, teda z odborného hľadiska neobstoja.

Vysoká návštevnosť Krkonôš

Dlhé roky vychádzala správa Krkonošského parku z dát štatistického úradu poskytnutých ubytovateľovi, ktorá hovorila, že Krkonoše majú ročnú návštevnosť zhruba 5-6 miliónov návštev. V roku 2018-2019 ukázali dáta od mobilných operátorov, že návštevnosť je dvojnásobná. Z tohto hľadiska Krkonoše poskočili v rebríčku návštevnosti takmer zo dňa na deň medzi prvých päť najnavštevovanejších národných parkov na svete z hľadiska veľkosti územia. Práve s tým súvisí aj mnoho negatív. 

“Skialpinizmus, skitouring, bežecké lyžovanie ani pešia turistika problémom nie sú, keď ľudia rešpektujú pravidlá, ktoré v národnom parku sú a chovajú sa aspoň trochu ohľaduplne. Keď ľudia prichádzajú do prírody, mali by sa správať ako návšteva u niekoho doma.” 

Kde je vlastne teda problém?

Keď z 12 miliónov návštev ročne bude čo i len jedno percento nedisciplinovaných ľudí, je to ihneď 120-tisíc ľudí, ktorí prírode škodia. To sú obrovské čísla. Môžeme polemizovať o tom, prečo to tak je, ale keď sa pozriete na mapu v rozsahu 100-150 kilometrov, čo je dojazdová vzdialenosť na jednodňový výlet, máte okolo 7 stotisícových miest a hlavné mesto Prahu. Krkonoše sú jednoducho veľmi ľahko dostupnou lokalitou, kam mieria ľudia za odpočinkom, relaxom, prírodou alebo športom. Krkonoše nie sú, možno bohužiaľ, Aljaška alebo Kamčatka, kde musíte ísť týždeň divočinou, niesť si všetko na chrbte, aby ste sa vôbec niekam dostali. Ľudia do Krkonôš prichádzajú tzv. na otočku, problém teda spočíva predovšetkým v absolútnom množstve návštev národného parku, kde aj malé percento ľudí, ktorí nerešpektujú pravidlá, spôsobujú enormné škody. 

Príroda je všade okolo nás

„Príroda je samozrejme aj okolo nás. Príroda nie je len to, čo je pod snehom.” 

Typickým príkladom je tetrov hoľniak, ktorý je v poslednej dobe celkom často diskutovanou témou. Je to jeden z najviditeľnejších druhov, kvôli ktorým bola ochrana národného parku zriadená. Tetrov je vzácny, ohrozený, plachý druh, ktorého počty sa ešte pred desiatkami rokov počítali na tisíce. Dnes je v Krkonošiach posledných 63 kusov. Z hľadiska Českej republiky je tetrovov v Krkonošiach, prípadne susedných Jizerských horách, prakticky jediná životaschopná populácia, ktorá má perspektívu prežitia do budúcnosti. 

Tetrov hoľniak 

Tetrov a jeho životná politika v zime je taká, že nezaspáva zimným spánkom, nehibernuje, ale má pokojový režim. Tento druh hrabavého vtáka si každý večer vytvorí záhrab, tam prečká nepriazeň počasia a ďalšie dni z tohto záhrabu musia vyjsť von a pokúsiť sa nájsť si potravu. Keďže nehibernuje, potrebuje príjem potravy celú zimu. Potravou sú mu púčiky, ktoré hľadá nad snehovou vrstvou. Tých však nie je príliš, takže žije predovšetkým zo svojich tukových zásob nazbieraných v priebehu leta a jesene. Kvôli predátorom si robí záhrab vždy nový, pretože líšky a ďalší predátori lovia po pachu. Tvorbou nových záhrabov tetrieviek stráca energiu, ktorú si potrebuje šetriť. V okamihu, keď skialpinisti nerešpektujú pokojové územie a zákaz vstupu do voľného terénu kde tetrieviek zimuje, je vyplašený a poodletí. Zima trvá 90 dní, za tú dobu urobí tetřívek obecný prirodzene približne 30 záhrabov. Pokiaľ je však niekoľkokrát denne plašený, musí svoje záhraby striedať častejšie a stráca tak energia oveľa viac. To vedie veľmi často k tomu, že sa tetrieviek jari nedočká, pretože mu energia chýba. 

Pre predstavu – keď máme zimu, ktorá trvá 90 dní, tetrieviek si urobí 30 záhrabov, tak pri tejto vydanej energii je schopný zimu prežiť. V okamihu, keď je niekoľkokrát denne vyplašený, musí svoje záhraby často striedať, stráca energiu a záhrabov musí cez celú zimu urobiť treba trikrát viac. Táto situácia vedie veľmi pravdepodobne k tomu, že sa tetrov jari nedočká, pretože na to nemá dostatok energie

Sokol sťahovavý

Ďalším príkladom je Sokol sťahovavý, ktorý je extrémne kriticky ohrozený druh dravca v českej prírode. V Krkonošiach hniezdi asi šesť párov na celom území hôr, teda na českej i poľskej strane. Sokol hniezdi na skalách v ľadovcových karách. Skialpinisti majú často zažitú predstavu, že vtáky hniezdia v apríli a máji. Lenže v horách je to inak av prípade sokola obzvlášť, ten totiž prilieta už koncom januára a vo februári privyká na hniezdiská. Keď je rušený, špeciálne lyžiari v blízkosti jeho hniezdiská, tak nezahniezdia.

Kde hľadať informácie

Správa Krkonošského parku vytvorila na svojich stránkach sekciu pre verejnosť, kde v podkapitole Turizmus v Krkonošiach nájdete aj samostatnú sekciu venujúcu sa skialpinizmu. Dozviete sa tam nielen informácie o zákazoch, ale aj podrobné informácie prečo sa všade lyžovať nedá, aké sú odporúčané trasy pre skialpinistov, a nájdete tam aj najrôznejšie videá o sokolovi alebo tetrievkovi. 

Užitočné odkazy

• Poradňa >

• Testovňa >

• Pranie a údržba>

• E-SHOP >

Autor: Radek Drahný 

Zdroje: archív autora, www.krnap.cz, youtube.com