Tatry s kočíkom

Áno, aj s malým dieťaťom v kočíku sa môžete vydať na túru do Vysokých Tatier. Inšpiráciou nech vám je nasledujúci článok od Katky Balcarovej.

Obsah

Deti a nadmorská výška
1. Vrchol Ostrva 1 966 m n. m.
2. Vrchol Predné Solisko (2 093 m n. m.)
Praktické info:
- Doprava
- Mapy
Užitočné odkazy

Máte malé dieťa a chcete vyraziť na rodinnú dovolenku do hôr? Máte ale strach, že budete s kočíkom prechádzať pod horskými masívmi a vrcholkami hôr sa kochať len zospodu? Nebojte sa, máme pre vás dva tipy z Vysokých Tatier, ako si rodinnú dovču naplánovať tak, aby si na svoje prišiel každý.

Deti a nadmorská výška

V prvom rade je potrebné vedieť, že deti do dvoch rokov by sa nemali nachádzať v nadmorskej výške nad 2000 m n. m., niektoré zdroje dokonca uvádzajú ako hraničnú výšku 1500 m. n. m. Všetko ešte zhoršuje prítomnosť nádchy (tú si naše päťmesačné bábätko priviezlo) a použitie lanovky, v ktorej naberanie výšky prebieha rýchlo a nekontrolovane. Inými slovami, ani nosidlo nie je spása, malé dieťa proste musí zostať v nižších polohách. Ale to neznamená, že v nich musí zostať celá rodina.

1. Vrchol Ostrva 1 966 m n. m.

Východzie miesto: zastávka TEŽ Popradské pleso alebo Štrbské pleso (trasa zo Štrbského plesa nie je s kočíkom absolvovateľná)
Dĺžka trasy: TEŽ Popradské pleso - Popradské pleso 1 hod. (rýchlym krokom bez detí nám to trvalo cca 40 min., späť 25 min.)

Ráno vystupujeme z TEŽ na stanici Popradské pleso. Po asfaltovej ceste sa vydávame hore k Popradskému plesu. Pre kočík je to ideálna cesta, pre staršie dieťa už nie. Ani nádherné štíty okolo nás a nad nami nevyvážia ten stereotyp asfaltu. A tak striedame jednu hru za druhou, motivujeme trampolínou, desiatou a pohostinstvom, ktoré na nás čakajú na plese. Nikolka sa aj tak najviac teší na tancovanie, nedá sa jej vysvetliť, že pleso nie je ples, ale jazero. Po ceste je v ostrej zákrute jedno odpočívadlo - lavičky so stolíkom, ktoré ale míňame, čaká nás dlhé zdržanie na plese. Niky prekvapivo neprotestuje.

Po necelých dvoch hodinách dochádzame na pleso a po prvotnom šoku, že je to naozaj jazero a nie tanečný parket, Niky na všetko zlé zabúda a zahryzne sa do desiaty. Sme vo výške 1500 metrov, bábätko stále spí a rozhodne to nevyzerá, že by ho v tejto chvíli nejako trápila nadmorská výška.

Môj muž na nič nečaká, zhadzuje batoh a vydáva sa sám na Ostrvu. Celá cesta je zo sedla vidieť, ale je tak plná ľudí, že ho po chvíli strácam z dohľadu. Vítkovi výstup a vzostup trval asi hodinu a pol, my sme sa s Niky medzitým najedli, potom nasledovala trampolína a hranie sa v domčeku, prebehlo nakojenie bábätka a viac sa toho ani nestihlo. Po návrate svojho muža som sa vydala na cestu ja a on medzitým šiel spolu s dievčatami na čaj do chaty.

Vrchol Ostrva je vidieť priamo od Popradského plesa. Tiahne sa k nemu úzka prudko stúpajúca kľukatá cesta. Najskôr do sedla, z ktorého sa dostanete po krátkom hrebienku na vrchol. Na to, ako je vrchol ľahko dostupný a nie veľmi vysoký, je výhľad z neho priam omračujúci.

Trasu určite zvládnu aj turisticky zdatné deti, len si pripočítajte nejaký čas naviac a buďte pripravení na to, že to možno budete musieť otočiť. U nášho staršieho dieťaťa sme si boli istí, že trampolína bude väčší zážitok a bábätko sme kvôli nádche nemohli ťahať do vyšších výšok než bolo potrebné, navyše ešte v nosidle, pretože cesta z plesa nie je zjadzná ani pre ten najterénejší kočík na svete.

Vyzdvihujem si rodinu v pohostinstve a vydávame sa na cestu späť. Čoskoro sa rozdeľujeme, chceme Niky dopriať trochu tých tatranských ciest, a tak ja s Niky mierime na Štrbské pleso a Vítek sa kvôli zjazdnosti s kočíkom vracia späť na TEŽ Popradské pleso, odkiaľ sa presunie na Štrbské pleso vláčikom. Nikča ide skvelo, trasa je dlhá asi 5 km bez výrazného prevýšenia. Cesta je kamenistá s mnohými skalkami okolo cesty a Nikča si cestu užíva, na skalky vylieza a potom z nich zlieza, skáče z kameňov a mierne protesty začínajú až v poslednom úseku cesty na asfalte. Tam už sa stretávame s Vítkom a už za súmraku ako šťastná rodina mierime na zastávku, kde nastupujeme na zubačku a mierime dole do Štrby.

2. Vrchol Predné Solisko (2 093 m n. m.)

Východzie miesto: Štrbské pleso
Dĺžka: Štrbské pleso - chata pod Soliskom 1 hod. 30 min., chata pod Soliskom - Predné Solisko 1 hod., späť na chatu pod Soliksom 30 min., z chaty na Štrbské pleso 1 hod. 20 min. Časy sa nám pri rýchlej chôdzi až behu a bez zastávok podarilo stiahnuť na cca polovicu.

Pre veľký úspech si zopakujeme cestu zubačkou do Štrbského plesa. Tam sa Vítek oddeľuje už na zastávke a rýchlym krokom mieri po modrej turistickej značke až na vrchol Soliska. Ja s deťmi máme zatiaľ v pláne urobiť si pekný deň na Štrbskom plese bez akýchkoľvek športových ambícii. Užiť si proste všetko, čo toto miesto deťom ponúka. A to sú trampolíny, ihrisko, stánky so suvenírmi a jazero.

Neplánovanou vsuvkou je ešte nákup detských ponožiek za 7 eur v miestnej predajni športového vybavenia, pretože hneď prvá trampolína, na ktorú Nikča vliezla, bola mokrá. Nasleduje točená zmrzlina, nákup desiaty na plánovaný piknik, výber pohľadníc, stánky so suvenírmi, kde si Nikča po dlhom čase a veľmi náročnom rozhodovaní vyberá malého plyšového oranžového poníka Apple Jack. Predavač ešte s nadšením ponúka Twilight a Rainbow Dash a svojou znalosťou všetkých postavičiek z My Little Ponny si Nikču totálne získava na svoju stranu, no Nikča zostáva rozhodnutá pre Apple Jack.

V kompletnej zostave aj s poníkom potom mierime rovno k plesu. Od zastávky je to necelý kilometer. Pleso po širokej ceste obchádzame pomalým krokom sprava, smerom k modrej turistickej značke, po ktorej šiel Vítek a ktorá pokračuje na Solisko. V mieste, kde sa odpája od plesa a začína stúpať, je krásna čistinka, na ktorej rozťahujeme piknikovú deku, vyťahujeme pečivo, ovocie, zeleninu a pomazánky, otvárame džús a začíname hodovať. Počas pikniku píšeme pozdravy na pohľadnice. Nikolka mi diktuje vety typu: "Babička, veľmi ťa pozdravujeme, Karinke sa tu najviac páči telefón, tablet a pivo," načo kývnem hlavou a napíšem: "Babička, veľmi ťa pozdravujeme, je tu krásne a tešíme sa na Teba." Než dopíšeme všetkých 13 pohľadníc, už volá Vítek, že je na vzostupe a do 15 minút je pri nás.

Nadšene prichádza ešte o niečo skôr, preberá dievčatá a praje mi pekný výstup. Už sú 2 hodiny popoludní, vyrážam teda veľmi naľahko, len s fľaškou vody, aby som bola čo najrýchlejšia. Výškové metre naberám veľmi rýchlo, cesta vedie prakticky strmo do kopca, najskôr lesom, potom pod lanovkou na otvorenom priestore, kde už je vidieť na chatu pod Soliskom. K nej sa dostávam za cca 40 minút. Stretávam len pár zostupujúcich. Od chaty pod Soliskom, kde končí lanovka, až na vrchol Soliska, už ľudia prúdia obojsmerne. Nebyť toho, tak by to bola naozaj krásna vrcholovka, ide sa už len po kameňoch, miestami treba použiť ruky a ja myslím na Nikču, ako by sa jej tu páčilo. Budúci rok je plán jasný, jeden z nás vytiahne deti lanovkou k chate a spolu pôjdeme na vrchol. Pri výstupe sa otvárajú nádherné výhľady do okolitých dolín. Štíty sú čiastočne zahalené v mrakoch, dravci voľne poletujú, vzduch pomaly ale iste s pribúdajúcou výškou chladne. Je mi úžasne. Na vrchole chvíľu pobudnem a potom sa ešte o niečo rýchlejšie než hore vydávam dole. Počas cesty sa párkrát obzriem za seba a sľubujem si, že budúci rok sa na tento vrchol vyhrabeme aj s oboma deťmi.

S rodinou sa stretávam na lavičke kúsok od stanice. Práve sa rieši stratený poník Apple Jack a nachádza sa v tatovom vrecku vo chvíli, kedy sa zakúpi nový. A tak má Nikča dva a tento výlet sa pre ňu stáva nezabudnuteľným v tom najlepšom slova zmysle.

Praktické info:

Doprava

Pod Tatrami sa môžete pohybovať systémom zubačky a električky (TEŽ), ktorý zastrešujú Slovenské dráhy. Z Popradu sa dostanete do Starého Smokovca, zo Štrby zase na Štrbské pleso, z ktorého vedie 30 km dlhá trať cez Starý Smokovec až do Tatranskej Lomnice. Zastávky na trati sú výborným východzím miestom pre rôzne výlety. Odporúčam si najskôr zistiť časy odchodov, v dolinách sa často ocitnete bez signálu. V Štrbe je priamo pri vlakovej TEŽ zastávke k dispozícii parkovanie, oba dni sme mali šťastie na miesto, neviem ale, ako je to počas sezóny, dajte si preto radšej časovú rezervu na parkovanie.

Zubačka aj električka sú baby friendly, sú nízkopodlažné s dostatočným priestorom pre kočíky.

Mapy

Určite odporúčam zakúpiť si papierovú mapu, máte v nej napísané približné časy úsekov, často bývajú nadsadené, ale s deťmi je potrebné si k časom vždy niečo málo prirátať. Skvelo poslúžia aj mapové aplikácie, len majte nabitú baterku na mobile, istotu, že váš telefón vie pracovať aj vo vlhku a mapy majte stiahnuté, aby vám pracovali aj v offline režime.