Po Európe na elektrobicykloch: Do Grécka a zase späť

Že sú elektrobicykle doménou starších ročníkov? Nenechajte sa zmýliť! So sympatickým manželským párom Luciou a Lukášom Konečnými sa na nich odvezieme až do Grécka.

Na 45-dňovú cestu na bicykloch po Európe sme vyrazili s nulovými skúsenosťami a bez detailného plánu. Vedeli sme len, že chceme doraziť až do Grécka a vrátiť sa späť cez Taliansko.

Čo nás k tomu viedlo?

Poznáme príbehy cyklistov, ktorí sa na podobné cesty vydávajú každý rok. Nepoznáme ale nikoho, kto by popri ceste, kedy desať hodín šliapete do pedálov, zvládal pracovať, alebo sa o to aspoň pokúsil. 

Žijeme v podstate kočovným životom, živíme sa pomocou počítačov a jediné, čo k svojej práci potrebujeme, je internet. Preto sme sa rozhodli, že to skúsime. 

Cestovanie je náš najväčší zdroj inšpirácie, tak prečo to nespojiť s bicyklami a pozrieť sa do ďalších krajín, kde sme ešte neboli. 

Kadiaľ sme šli

Nebudeme vás napínať, cesta dopadla dobre a počas 45 dní sme prešli osem európskych krajín: Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Albánsko, Grécko a Taliansko. Našliapali sme vyše 2200 km a zhruba 1300 km sme prešli vo vlakoch a požičanom aute. 

Nevyhli sme sa problémom a menším katastrofám. Hneď tretí deň sme v stane utopili notebook a po týždni sa rozbila prvá brzda. Ja som sa ju pokúsil opraviť, tým som ju ale nenávratne zničil. Servis sme nakoniec navštívili počas našej cesty celkovo štyrikrát a pri každom odchode bola naša peňaženka o niečo ľahšia. 

Normálny bicykel alebo elektrobicykel?

Cestu sme absolvovali na elektrobicykloch. Vypočuli sme si, že nie sme žiadni cyklisti, keď si pomáhame baterkou, ale môžete si byť istí, že sme za ňu boli radi, a to veľmi často. 

Výbava každého z nás vážila spolu s bicyklom takmer 50 kg, po nasadnutí sme boli ako dve obrovské valiace sa zemiaky, obe vážiace viac než 100 kg. Nedokážeme si predstaviť, ako by sme zvládli s takou záťažou celú cestu bez pomoci odšliapať, vzhľadom na to, že Lucka nikdy neprešla viac ako 40 km vkuse a ja tak 80. 

Vďaka cene elektrobicyklov sa z tejto expedície stala naša historicky najdrahšia výprava za hranice. 

S dobíjaním batérií elektrobicyklov sme nemali problém

Pred cestou sme sa báli dvoch vecí. Poprvé, že bude zložité každý večer nájsť stabilné internetové pripojenie kvôli práci, a podruhé, že nebude, kde nabíjať bicykle. 

S internetom to naozaj zložité bolo, ale s batériami vôbec. Brali sme si ich so sebou do reštaurácii a ani raz sa nám nestalo, že by sme nenašli voľnú zástrčku. 

V každom meste, dedinke, reštaurácii aj kempe nám vždy ochotne poradili, kam si dať batérie nabiť. Keď nám v Rakúsku takmer došli batérie cestou do strmého ťahajúceho sa kopca, dovolila nám miestna zeleninárka zapojiť si batérie do zásuvky, ktorá trčala medzi hlavami kapúst. 

Každodenná ubíjajúca rutina, ktorá neomrzí

Diaľková jazda na bicykli je úmorná záležitosť. Každý deň sa zobudíte s východom slnka, zbalíte stan, naskladáte všetko späť na bicykel a ideálne o pol ôsmej vyrážate na cestu.

Cestou sa zastavíte v supermarkete po jedlo, doplníte vodu a s istotou viete, že až do tmy budete proste len šliapať. 

Pracovať sme preto často začínali až okolo deviatej večer a zaspávali sme neskoro po polnoci. V priebehu expedície sme boli čím ďalej, tým viac unavení a teplo, ktoré dosahovalo na poludnie až 35 stupňov Celzia, vôbec nepoľavovalo. 

Niečo na tom ale predsa bolo nádherné. Až pri pomalej jazde na bicykli si totiž uvedomíte, koľko detialov a zvukov ľuďom uniká, keď cestujú autom. 

Prežitky z vnímania bezprostredného okolia sú oveľa hlbšie, keď medzi vami a prírodou netrčí hrubé sklo. 

Cyklistika nepraje lezeniu po horách

Milujeme hory a najradšej sa po nich celé dni prechádzame. Predstavovali sme si, že po ceste zdoláme niekoľko vrcholkov, ale nakoniec sme sa pozreli do hôr až v talianskych Dolomitoch, teda v samom závere cesty. 

Na bicykli totiž musíte stále niekam ísť. A keď nejdete, tak dávate pozor, aby vám bicykel niekto neukradol. A hlavne náš majetok na ňom. 

Výber výbavy trval mesiace

Pretože sme na bicykloch nešli nikdy ďalej než do vedľajšej dedinky, vôbec sme netušili, aká výbava je na cyklistickú expedíciu potrebná. 

Spojili sme sa s mnohými expertmi a kamarátmi, ktorí na bicykloch prešli už polovicu sveta, neboli sme ale oveľa múdrejší. 

Nakoniec sme zoznam výbavy dali dokopy a spoločne so zamestnancami 4camping.sk sme sa pustili do výberu konkrétnych značiek a modelov. 

Poriadny stan je základ

Bez kvalitného stanu by naša cesta asi vyzerala úplne inak. Často pršalo a nie je nič horšie, než sa ráno prebudiť s prevlhnutým alebo rovno premočeným oblečením. 

Marmot Tungsten UL 3P bol skvelou voľbou a odporúčame ho všetkým, ktorí sa pozerajú po ultraľahkom stane. Síce je vedený ako stan z kategórie pre tri osoby, my sme ho ale bez zvyšku vyplnili našimi brašňami a batohmi s elektronikou. 

Video - Ako vybrať správny stan na diaľkovú cyklistiku

Nafukovacie karimatky

Klasickým karimatkám už odzvonilo, teda aspoň pre nás. Nafukovacie karimatky Pinguin Skyline L sú totiž naozaj komfortné, nafúknu sa za tri minúty a zalepenie prípadných dier (2x sme lepili!) nie je zložité. 

Video - Ako vybrať správnu karimatku na diaľkovú cyklistiku

Spacie vrece

Trimm Cyklo spacák váži 650 g a je ideálny na použitie v letnom počasí. Je pravda, že v talianskych Dolomitoch v ňom bola trochu zima, ale zvyšok cesty bol perfektný. 

Video - Ako si vybrať správny spacák na diaľkovú cyklistiku

Všetko sa muselo vojsť do niekoľkých brašní

Základom pohodlnej jazdy je bicykel, ktorý nie je preťažený a má váhu rovnomerne rozloženú po celej dĺžke. Na každom bicykli sme mali umiestnené tri cyklistické brašne, jeden veľký batoh a niekoľko menších vecí, ktoré sme na bicykel rôzne upínali. 

Brašne obsahovali okrem spomínaného aj oblečenie, náradie, korenie, set na varenie v kempe a viac ako 10 kg elektroniky, ktorú potrebujeme k svojej práci. 

Video - Na elektrobicykloch po Európe - ČR a Rakúsko / Diel č. 1

Zdroje: archív autora, loudavymkrokem.cz