Lukáš Pollert: Do prírody vyrážam zásadne s deťmi.

Olympijský víťaz z roku 1992, vodný slalomár a kanoista, Lukáš Pollert, je zvyknutý tráviť voľný čas v prírode. A jeho šesť detí má šťastie - ocinko ich berie na výlety vždy so sebou.

Výbavu si zháňajú na Výstave stanov a vybavenia do prírody, ktorá prebieha každoročne od júna do polovice augusta, a v outdoorovom e-shope 4camping.cz, ktorého je Lukáš Pollert tvárou.

Keď vyrážate s partiou napríklad na vodu, je pre vás dôležité, pod akým stanom a v akom spacáku vy aj deti spíte, alebo vám na tom až tak nezáleží?

My predovšetkým potrebujeme stan väčších rozmerov, pretože je nás osem. Takto veľký stan sa ale na chrbte uniesť nedá, a tak skladnosť veľmi neriešim. Sme zvyknutí prísť na miesto autom. A spacáky nám stačia jednoduché, pretože vyrážame v neskorú jar, lete a začiatkom jesene. V zime pod stan nejazdíme.

Prečo a čím sa vybavujete na Výstave stanov? Čo vás tam tento rok zaujalo?

To je už taká tradícia. Každý rok ideme do Letňan na Výstavu stanov a moje deti tam vždy musia preliezť všetky stany a vyskúšať ich spálne. To zaberie veľa času. A ešte o niečo viac potom vysvetľovanie, že už niekoľko stanov máme a a ďalší teda nepotrebujeme. Na Výstave skúšame mäkkosť karimatiek a príjemnosť spacákov a kresiel. Mám skúsenosť, že každý rok sa svietidlá prekonávajú v ešte lepšej účinnosti, a tak vždy váham, či zase nekúpiť nové. Je fajn, že si všetko môžeme vyskúšať a pozrieť. Na stanovanie je nás veľa, preto ťažko môžem uspokojiť všetkých. Tento rok som si kúpil spacák zn. Coleman ja, budúci rok mám vyhliadnuté pohodlné kreslo pre manželku od Outwellu. A pre seba ☺

Čo ďalšieho zo športovej výbavy vám v poslednom čase urobilo veľkú radosť?

Zadovážil som si skladací elektrobicykel a to je outdoorový prvok ušitý mne na mieru. Mám rád prírodu, hory, lesy, ale predovšetkým, keď tam nie som utrmácaný, zadýchaný a upotený. Keď som v tej prírode oddýchnutý, tak si to najviac vychutnám. Milujem komfort a luxus. Komfort je elektrobicykel, luxus panenská príroda!

Je nejaké vybavenie alebo materiály, o akých sa vám v čase vašej aktívnej kariéry na divokej vode ani nesnívalo, a ktoré dnešní športovci bežne majú?

V tomto ohľade sa toho za uplynulých 10-20 rokov až tak veľa nezmenilo. Snáď len dostupnosť vodných terénov - umelých kanálov. Tých pribudlo mnoho, a tak je oveľa viac možností trénovať.

Skúšate s deťmi aj nejaké adrenalínové športy alebo podnikáte dobrodružné cesty?

Vôbec nič. Nepodnikám žiadne nebezpečné výpravy. Lyžujeme len v Špindle. Len deti milujú jazdiť voľne, lesom. Tak len tŕpnem, aby sa im nič nestalo. A čo sa týka vodných radovánok, vlastníme dva paddleboardy a na tých sa deti na vlnách celkom vyhrajú. Ja nie. Stojím na brehu a len tak pokukujem, aby sa nič mimoriadne nestalo.

Dostal ste sa vy sám niekedy na divokej vode do situácie, kedy ste sa naozaj bál?

Trochu som mal obavy na rieke Paraná, kde sme na akýchsi medzinárodných pretekoch štartovali priamo pod vodopádmi Foz d Iguazu, čo je najväčší systém vodopádov na svete. Tieklo tam 10 000 m³ za sekundu - asi ako pri veľkých povodniach v roku 2002 v Prahe. Robili sa veľké víry a celkovo to bolo dosť divoké. Išlo sa síce o peniaze, ale ja som to schválne zdržiaval, aby som nemusel postúpiť do ďalších štartov.

A ešte posledná otázka - bez čoho by ste nikdy na cesty nevyrazili?

Asi by som už nikdy nevyrazil bez detí. Som všade kvôli deťom, a tak by som sám nešiel.

Lukáš Pollert:

Lukáš Pollert (* 24. marca 1970 Praha) je český lekár, bývalý komunálny politik a predovšetkým vynikajúci český a československý vodný slalomár, kanoista pretekajúci v kategórií C1. S partnerkou Pavlou Škutinovou má 6 detí, troch synov a tri dcéry, ktoré - ako on sám hovorí - rád bráva so sebou do prírody. Možno aj preto je Lukáš Pollert tiež tvárou tradičnej Výstavy stanov a vybavenia do prírody, ktorá sa každoročne koná v pražských Letňanoch.

Ako športovec dosiahol mnohých významných úspechov. V roku 1997 získal striebornú medailu na majstrovstvách sveta. Z európskych šampionátov si priviezol dve striebra (C1 družstvá - 1996, 2000) a dva bronzy (C1 - 1998, 2000). V roku 1993 vyhral celkové poradie Svetového poháru v kategórií C1. Na Letných olympijských hrách 1992 v Barcelone vybojoval zlatú medailu, v Atlante 1996 získal striebro. Športovú kariéru ukončil v roku 2000, aby sa mohol venovať lekárstvu, ktoré vyštudoval. Vzbudil kontroverziu v spoločnosti, keď obe svoje olympijské medaile predal za 150 000 Kč (vyše 5700€), ktoré následne venoval nadácii Drop In.

Ako doktor pracoval na internom oddelení, potom na urgentnom príjme Ústrednej vojenskej nemocnice. V súčasnosti pracuje vo Fakultnej nemocnici v Motole na klinike anestéziológie a resuscitácie.

Zdroje:

archív autora, wikipedia.org