Príbeh tatranského nosiča - Hanwag Sole People

Chôdza je pre človeka najprirodzenejší pohyb. Pre mnohých ľudí je však chôdza oveľa viac ako len pohyb. Je to začiatok nového dobrodružstva, objavovanie a posúvanie vlastných hraníc alebo nasledovanie vášne. Príďte sa inšpirovať a vydať sa na vlastnú cestu za dobrodružstvom.

Kto sú teda Hanwag Sole People? Sú tú ľudia z celého sveta, ktorí si ale idú za svojím cieľom v topánkach Hanwag a práve ich príbehy o dobrodružstve, prekonávaní prekážok i samých sebe môžu inšpirovať ostatných, aby urobili prvý krok a vydali sa na svoju vlastnú cestu.

Jedným z Hanwag Sole People je tiež slovenský rodák Štefan Bačkor. Štefan vyrastal v Poprade na úpätí Vysokých Tatier neďaleko hraníc s Poľskom. Jeho matka bola horolezkyňa a brávala ho do hôr. Odvtedy sú hory jeho životom.

Chodník vedúci na skalnaté štíty Vysokých Tatier je strmý. Štefan nesie podomácky vyrobený drevený rám naložený sudom piva a niekoľkými vrecami s fľašami a ďalšími zásobami. Na chrbte nesie vyše 80 kg. Jeho dnešným cieľom je Zbojnícka chata vo výške 1960 m n. m. Štefan je jedným z viac ako 60 tatranských nosičov, ktorí zásobujú horské chaty v najmenších veľhorách sveta. A to rovnakým spôsobom, akým sa to robilo už pred 200 rokmi.

História vysokotatranských nosičov siaha do 19. storočia, keď sa začala popularizovať turistika a v Tatrách sa začali stavať prvé horské chaty. Niektorí miestni obyvatelia začali pracovať ako nosiči na plný úväzok - podobne ako šerpovia v Himalájach. A dodnes sú tatranskí nosiči nepostrádateľní pre horské chaty v najstaršom slovenskom národnom parku. Nevedú sem žiadne lanovky ani cesty.

„Ako mladí chlapci sme to robili, aby sme si precvičili svaly, vyskúšali svoje limity a urobili dojem na dievčatá,“ hovorí Štefan s iskrou v oku. Po dvadsiatich rokoch sú dôvody, prečo sa živí ako nosič, úplne iné.

„Jednoducho povedané, práca nosiča je dobrá pre vašu myseľ. Nejde len o svaly. Väčšina z toho je vo vašej hlave.“ Niektorí ľudia meditujú, iní cvičia jógu. Štefan ťahá zásoby do hôr. To, čo by sa niekomu mohlo zdať ako otrocká práca, vníma ako absolútnu slobodu a veľmi intenzívny spôsob, ako sa priblížiť k prírode.

„Či všetka tá drina stojí za to? Určite. Nič sa nevyrovná tomu, keď máte v ruke šálku horúceho čaju a dobrú spoločnosť, ktorú na chate stretnete po niekoľkohodinovom boji s prírodnými živlami. Ak niekedy zabudnete, čo je v živote skutočne dôležité, tu si na to spomeniete.“

Krátkometrážny dokument od značky Hanwag zachytáva jeden deň zo Štefanovho života: